Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

07. 12. 2012 o 13:58

Stropkovský Košičan Andrejko šesťdesiatnikom

autor: Eugen Magda
1377x čítané



Pamätám sa na neho ešte z turnaja UEFA 1971 v Československu. Vtedy sme mali celý rad nádejných futbalistov s veľkou perspektívou. Lenže našich zaradil žreb do ťažkej skupiny, a hoci s NSR remizovali v Považskej Bystrici 0:0, s NDR vo Vsetíne 2:2 a Grécko vo vtedajšom Gottwaldove zdolali 3:1, do semifinále sa neprebojovali. Trénerska dvojica Vladimír Mirka – Anton Keszeli mala vtedy v kádri napríklad Jurkemika, Semana a strelca gólu proti NDR Andrejka.

V najstaršej mládežníckej vekovej kategórii reprezentoval tento krídelný útočník osemkrát a prezentoval sa vždy ako dobrý strelec. Zásluhou tejto zbrane sa dostal do prvoligového kádra VSS Košice, v ktorom prežil celý rad pekných chvíľ a zostalo mu navždy veľa nezabudnuteľných zážitkov.

Šesťdesiatnik Bohumil Andrejko sa narodil 10. decembra 1952 v Stropkove, kde už desaťročia funguje známa mládežnícka liaheň Tesly, ktorej bol jedným z  prvých odchovancov. Medzi košických strojárov sa dostal v ligovom ročníku 1973/74. Jeho schopnosťami nepohrdol ani tréner Jozef Jankech. Nádejnému futbalistovi dával príležitosti a on ich zúročil, veď spolu so Strauszom, ktorý dal osem gólov, Galisom (strelil o jeden menej), trafil do čierneho šesťkrát a vytvoril spolu s nimi strelecké trio strojárov.

Po takomto pozoruhodnom zápise narukoval na vojenčinu do druholigovej Dukly Banská Bystrica. Po návrate do civilu už nie na štadión na Solovjevovej, ale vo VŠA, pomáhal strojárom v boji o prvoligové body. Bol to však smutný ročník 1976/77. Napriek tomu, že patril spolu s Galisom a Hoholkom opäť k najúspešnejším kanonierom kolektívu, ani jeho šesť zásahov nepomohlo mužstvu k zotrvaniu v I. lige. Po ročnom účinkovaní v druhej najvyššej súťaži pod taktovkou trénera Michala Vičana pomáhal žlto-modrým opäť v bojoch o prvoligové body. Z návratu do elitnej spoločnosti mali, pochopiteľne, všetci radosť. Zaujímavosťou je, že mužstvo začalo súťaž pod taktovkou Jána Gajdoša, s ktorým neskôr v 1. FC bol v realizačnom tíme tigrov. Hodno pripomenúť, že Košičania sa medzi elitu už nevrátili ako VSS, ale s názvom ZŤS, ktoré od 5. kola viedol trnavský tréner Viliam Novák. Až po druhý zostup v ročníku 1980/81 patril vždy medzi kľúčových kanonierov, naposledy v drese strojárov dal v I. lige deväť gólov. Počas kariéry sa v roku 1980 tešil z víťazstva v Slovenskom pohári, v ktorom po prehre v Žiline 2:4, strojári rozdrvili súpera spod Dubňa v Košiciach 5:0. Útočník Andrejko zostal strojárom verný aj po druhom zostupe. Každý rok bol ich najlepším strelcom, ale ani jeho góly k túžobnému návratu do elitnej spoločnosti nepomohli. Na prvoligovom trávniku sa však predsa len, aj keď iba na krátko, objavil. Súťažný ročník 1984/85 začal v ZŤS, v trinástich zápasoch dal osem gólov a dostal ponuku zo susednej Lokomotívy. Na jar sa objavil v Čermeli, dal dva góly, v ďalšom ročníku v ligovom drese Loky sedem, ale ani tie jej nepomohli k vytúženej záchrane. Počas aktívnej činnosti zohral za sedem ligových sezón v dresoch VSS a ZŤS 154 zápasov, ďalších 43 mu na účet pribudlo v Lokomotíve. Medzi strojármi a železničiarmi dal spolu 48 gólov, avšak bilanciu mu ochudobnili dva roky vojenčiny v Dukle Banská Bystrica a vyše tri sezóny, ktoré odohral v drese strojárov v nižšej súťaži.

Po skončení bohatej hráčskej kariéry sa s futbalom rozlúčil len čiastočne. Presedlal na trénerskú loď, na ktorej chcel vyskúšať svoje znalosti z aktívnej činnosti a využiť množstvo cenných poznatkov, ktoré získal od svojich trénerov. V novej role vyskúšal niekoľko pôsobísk. Nejaký čas trénoval rezervu 1. FC Košice v III. lige, pracoval aj v ligovej Lokomotíve Košice, v Dubnici, v Stropkove, v Ličartovciach a v 1. FC Košice ako asistent i hlavný tréner. Výrazne však upútal v spolupráci s Dušanom Radolským, keď v roku 2000 sa prebojovali s reprezentačným celkom do finálovej časti ME „21“ a vybojovali Slovensku postup na letné olympijské hry 2000 v Sydney. Škoda len, že tréneri, ktorí takýto úspech s reprezentantmi dosiahli, nemali prakticky možnosť nominovať hráčov podľa svojich predstáv, čo bolo na škodu celého nášho futbalu. Už vyše tri desaťročia sa pohybuje na scéne. Zväčša na vrcholnej a košickej, teraz, keď sa dožíva šesťdesiatky, je učiteľom a trénerom na košickom športovom gymnáziu, čo je pre futbal len a len dobré.