Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

16. 06. 2012 o 08:49

Do Chile leteli zatracovaní, doma ich vítali s ováciami

autor: Eugen Magda
1241x čítané



masopustgolPred polstoročím 17. júna 1962 bola u nás nedeľa. V ten deň sme očakávali s veľkým napätím ako dopadne finále futbalových MS Brazília – Československo v čílskom Santiagu. Po 50 rokoch vieme, že v ten deň našich reprezentantov ovenčili striebrom.



Napriek prehre 1:3 sme mali veľkú radosť, lebo po Masopustovom slalome a nádhernej Kvašňákovej uličke naši viedli 1:0, takže aspoň tri minúty od 15. do 17. –chile čiže do vyrovnávajúceho gólu Brazílie – sme boli majstri sveta my. Ozaj, ako to vyzerá na trávniku, kládli sme si túto otázku počas zápasu. Televízia totiž priamy prenos nevysielala a rozhlasová reportáž, ktorú ponúkli reportéri Oskar Mana a Karel Malina, často sa v éteri dostala do neznáma, takže sme síce počuli šum morských vĺn, ale súčasne niekoľkokrát tŕpli, či do posledného hvizdu rozhodcu Latyševa zo ZSSR nejakú minútu ešte počujeme.

O inkasovaných góloch brankára Schrojfa nik nemal predstavu. Iba kládli sme si otázku, ako čierna mačka, prezývka, ktorú v Chile získal najlepší brankár šampionátu Viliam Schrojf, mohol až trikrát kapitulovať, ale s pokojom sme konštatovali, že aj tak sme dosiahli úspech, o akom sme pred šampionátom ani nesnívali.

chile2-1Tí, čo triezvo uvažovali, spomenuli si na to ako našich reprezentantov fanúšikovia vyprevádzali na MS. Piskot po nevydarenej príprave a prehre s treťoligovým anglickým celkom Huddesfield Town 0:1 v Prahe nemal konca-kraja. Mnohí diváci v hľadisku sa nahlas pýtali, čo tam vlastne chceme robiť, či letíme po vrece gólov, či ich lietadlo unesie, a či nebudeme za ne platiť príliš veľké clo? Byť v tom čase v koži reprezentantov nebolo jednoduché, div, že ich pri neželaných výsledkoch nevyhlasovali za rekreantov na účet spoločnosti. A keďže slávne nedopadla ani príprava v Taliansku proti Lanerossi Vicenza a Interu Miláno – obe stretnutia sa skončili 1:1, pričom Inter hral bez reprezentantov – nad futbalovou výpravou sa spúšťali nevídané čierne mraky a veľká kritika na hlavu trénera Rudolfa Vytlačila.

Žreb v skupine akoby tieto hlasy umocňoval. Postup zo skupiny mnohí považovali za teóriu postavenú na hlavu. Španielov s chile3-1hviezdnym strelcom Puskásom, rýchlym čarodejníkom Gentom, suverénnym dirigentom zadných radov Santamariom a ďalšími vopred pasovali za jasných postupujúcich a spolu s obhajcami titulu Brazíliou, vraj, mali vkročiť do štvrťfinále bezstarostne, a my sme okrem zápasu s Mexikom nemali byť pre nikoho vážnym súperom. Opak však bol pravdou. Možno našich prebrali aj biedne ubytovacie podmienky neďaleko nádherného kúpeľného mesta Viňa del Mar. Kým Brazílčania a Španieli bývali v siedmom nebi, tie naše pripomínali zanedbanú haciendu, bez teplej vody, z matracov vyliezala chrobač, studené noci zobúdzali zo spánku, ešteže cez deň bolo pekne, slnečno. Aspoň v tom čase pre nás vzácne banány zachraňovali mesačnú jednotvárnu stravu – obličky, jazyky, jednoducho, také niečo by dnes už nemohlo byť v ponuke.

Naši v chudobných možnostiach, aké nemal nik iný, zmrazili najskôr vysoko favorizovaných Španielov v závere po nezabudnuteľnom sóle Štibrányiho 1:0. To bolo medzi hráčmi, ale i doma radosti... Lenže ozajstný výbuch nastal po bezgólovej remíze s Brazíliou, aj keď kráľ futbalu Pelé po zranení iba v krídelnom priestore krivkal na ihrisku. Nám prvé dva výsledky zo skupiny stačili na postup do štvrťfinále, ale po nich prišlo sklamanie. Aj keď s Mexikom ČSR viedla vari po 15 sekundách 1:0, nakoniec súper vyhral 3:1. A istota i malé sebavedomie vytlačilovcov rýchlo pominuli.

chile5-1Našim štvrťfinálovým súperom bolo Maďarsko. Favorizovaný južný sused hral sebavedome, vytvoril si tlak, ale pohorel v koncovke. Jednak tým, že zahadzoval príležitosti, ale aj tým, že Schrojf medzi tromi žrďami bol hrdinom dňa a po góle Scherera naši postúpili do semifinále. Oj, to sme čakali na koniec... Tŕpli, očami sme tlačili čas, len aby už bol koniec. Na druhej strane Schrojf zatienil slávneho Grosicsa a veľký Albert a Tichy, ktorý mal babičku z Ružomberka, nám necelé tri desaťročia po šampionáte peknou slovenčinou povedal, že „gumár“ v našej bráne bol v ten deň neprekonateľným géniom. Od tohto víťazného zápasu už nik z našich fanúšikov nebol neveriacim Tomášom. Naopak sa začali ozývať prví odvážnejší skalní, ktorí vyzdvihovali trénerský um, psychológiu a stratégiu mnohými odpisovaného Rudolfa Vytlačila. On koho postavil na ihrisko, tomu veril. A Scherera si viezol na šampionát, že bude našim strelcom a čiernym koňom.

chile1-1A že sa nemýlil, to potvrdilo semifinále dvojnásobne. Aj tam – doma neraz odpisovaný – Scherer, i keď v našej lige bol gólovo úspešný, dal favorizovaným Juhoslovanom na čele s brankárom Šoškičom, Šekularacom, Galičom a Skoblarom dva góly, čím ČSR víťazstvom 3:1 pripravila futbalovému svetu ďalšiu senzáciu. Hoci sa zápas skončil večer okolo 21. hodiny, vysokoškoláci si dali zraz a zaplavili centrum mesta, do ktorého cesta trvala 5 kilometrov. I keď v tých časoch nič podobné nebolo povolené, súdružská vrchnosť nezasiahla, veď to by bol úder pod pás nášmu úspechu. Prežili sme krásny oslavný večer, aký u nás dovtedy futbal nezažil. Zhromaždení na rozdiel od dnešných čias nič nedemolovali, nerozbíjali, ale hráčov oslavovali ako hrdinov futbalu. Bol to krásny, ozaj nezabudnuteľný pohľad na usmiate a veselé tváre všetkých, čo vyrazili medzi šťastný dav.

A potom prišlo nedeľňajšie finále v Santiagu, na ktoré by si pred šampionátom nik u nás nespomenul. Tréner Vytlačil zostavu z posledných dvoch zápasov by ani chile22nezmenil, ale Lála nemohol nastúpiť, takže proti Brazílii postavil zverencov v tomto zložení: Schrojf – Tichý, Popluhár, Novák – Pluskal, Masopust – Pospíchal, Scherer, Kadraba, Kvašňák, Jelínek. Naši viedli, za predvedený výkon si vyslúžili potlesk, škoda len, že Schrojf práve v tomto zápase nemal svoj deň, takže sme napokon pred 68 679 divákmi prehrali s hviezdnym útokom Garrincha, Didi, Vava, Amarildo, Zagallo 1:3 (1:1), keď jeho góly strelili útočníci Amarildo, Vava a stredopoliar Zito, ale striebro bolo krásnym úspechom čs. futbalu. V tých časoch však medaily dostali len tréner Rudolf Vytlačil a všetci hráči, ktorí odohrali finále, ostatní dostali len kópiu striebra doma. A odmena? 5000 korún, ktoré hráčom ešte zdanili.

Návrat domov, to bola oslavná óda. Z ruzynského letiska smeroval autobus cez plné ulice s reprezentantmi na pražský štadión na Strahove a na druhý deň v podvečer vítali slovenských hráčov na tenisovom štadióna na Tehelnom poli v Bratislave diváci a rozhlasový orchester s dirigentom Silošom Pohánkom a so spevákmi Zuzkou Lonskou a Zdenkom Kratochvilom. Boli to pekné a ozaj nezabudnuteľné chvíle, ktoré pre očitých svedkov nie je problém si oživiť ani po polstoročí, no a tým ostatným je to ideálna možnosť priblížiť, aké to vlastne bolo.

chile33Do Chile odletelo 18 hráčov, ale domov sa ich vrátilo 21, keď traja po postupe ČSR do štvrťfinále prišli za mužstvom dodatočne. Kto teda na MS bol? Viliam Schrojf, Pavel Kouba – Jan Lála, Jiří Tichý, Ján Popluhár, Ladislav Novák – Josef Masopust, Svatopluk Pluskal, Titus Buberník – Jozef Štibrányi,Tomáš Pospíchal, Adolf Scherer, Josef Kadraba, Andrej Kvašňák, Jozef Adamec, Václav Mašek, Josef Jelínek, Pavol Molnár. Za týmito hráčmi dodatočne prileteli brankár František Schmucker, obranca Jozef Bomba a stredopoliar Vladimír Kos. Okrem nich a trénera Rudolfa Vytlačila našu výpravu tvorili funkcionári z Čiech: hlavným vedúcim bol Ludvík Uhlíř, vedúcim mužstva Josef Rogl, zástupcom ČSR na kongrese FIFA dr. Václav Jíra a lekárom MUDr. Karel Jaroš. V čs. tíme bol masérom Čílan Daniel Palla, ktorý nemal jazykové problémy, lebo študoval v Prahe, no pri našich úspechoch by sa vtedy nerozdal krajanom za nič na svete. A aby sme boli kompletní, v Chile nechýbal ani rozhodca JUDr. Karol Galba, ktorého delegovala FIFA.

Žiaľ, nie všetci sú už medzi nami. Zomrel tréner Rudolf Vytlačil a deväť hráčov – brankári Schrojf, Kouba, Schmucker, obrancovia: Popluhár, Novák, Bomba, chile44stredopoliari: Kvašňák, Pluskal a útočník Pospíchal. Z funkcionárov už nie je medzi nami nik. Vo výprave boli aj dvaja rozhlasoví reportéri Oskar Mana (už nežije), Karel Malina a dvaja píšuci novinári Josef Pondelik a redaktor Rudého práva Václav Švadlena, ale tiež zomreli. Rovnako krásnej spomienky sa už nedožil ani JUDr. Karol Galba, ktorý rozhodoval zápas Juhoslávia – Uruguaj (3:1). Pripomíname, že košický rodák Kvašňák už v tom čase bol v Sparte, bardejovský rodák Bomba v Prešove a o štyri roky neskôr vo VSS, ale v Košiciach o niečo skôr zakotvili brankár Schrojf, ktorý zo Slovana prestúpil do Lokomotívy Košice a Scherer z Interu Bratislava tiež najskôr medzi železničiarov a potom obliekal dres VSS.

Týmto návratom sme aspoň stručne pripomenuli jeden z najväčších čs. futbalových úspechov, pod ktorý sa podpísali aj slovenskí nominovaní hráči. Keďže sa v tých časoch nestriedalo, z desiatich hrali len siedmi, ale aj tí z lavičky boli pre ostatných veľkou konkurenciou. A tak vlastne pred všetkými dávame klobúk dole.


Podtexty k fotografiám (od hora dole)

Masopustov gól, ktorým sa ČSSR ujala vedenia. V pozadí sleduje akciu Djalma Santos.

Schojf s Popluhárom nečakali Amarildovu strelu takmer z bránkovej čiary.

Kadrabu dobre plokuje Zozimo. Na pol ceste zastal Mauro.

Garrincha v strede medzi Popluhárom a Masopustom.

Schrojf prikryl loptu pred dobiedzajúcim Vavom. Tomu pomáha na nohy Pluskal. Prizerajú sa Tichý (č. 12) a Masopust (6).

Amarildov gól.

Jelínek v streleckej pozícii. Pred ním Djalma Santos.

Schrojf už bol prekonaný, ale prudká loptu Vavu sa prilepila na žrď.

Schrojf odkopol loptu pred Vavom. Sleduje ho pri tom Popluhár.