Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

30. 06. 2016 o 11:03

Nerobí si ilúzie a vie, že na každého sa zabudne

autor: Pito
1399x čítané



Stanislav Šesták si už v reprezentácii nezahrá. Tridsaťtriročný futbalista pochádzajúci z Demjaty sa rozhodol oznámiť svoj koniec v štátnom drese počas ME a zápas v osemfinále s Nemeckom bol jeho posledným v národiaku s poradovým číslom 66. Počas svojej kariéry v slovenských farbách si okúsil aj MS 2010, pričom v kvalifikácii sa stal so šiestimi gólmi (dovedna dal v národnom celku trinásť zásahov) najlepším naším strelcom. V uplynulej kvalifikácii už nastupoval len sporadicky a strelecky sa presadil iba raz. Svoje rozhodnutie odísť zo scény odôvodnil nástupom mladých a tým, že už v slovenských farbách povedal všetko.

„Neprišlo to odrazu, už vtedy, keď sme vlani hrali v Macedónsku, som môj úmysel oznámil trénerovi Tarkovičovi,“podotkol S. Šesták.. Aktuálne hráč maďarského Ferencvárosu Budapešť má pred sebou ešte jednu sezónu v tomto klube (v uplynulej sezóne sa tešil zo zisku double).  Po návrate domov sa  ofenzívny bývalý hráč  Tatrana Prešov, Slovana Bratislava, MŠK Žilina, VfL Bochum, MKE Ankaragücü a Bursasporu tešil na stretnutie s rodinkou a známymi.  Pred časom jeho brat Rudolf, tréner Demjaty, s úsmevom podotkol, že možno niekedy v budúcnosti privíta vo svojom mužstve aj Stana. Je to teda reálne? „Nevylučujem to , predsa len k tunajšiemu klubu mám blízky vzťah. S chlapcami, ktorí hrajú futbal pre radosť, som vyrastal a prežil krásne chvíle. A či to bude až po štyridsiatke? Ktovie, možno aj skôr,“ usmial sa s tým, že ešte nevie, čo bude presne robiť po tom, ako mu vyprší kontrakt v Maďarsku. Teraz si užíva rodinnú pohodu a onedlho sa už zapojí do prípravy vo Ferencvárosi, ktorého ho čaká predkolo Ligy majstrov., V auguste sa teší na dovolenku, hoci ho tiež zarmútili správy z Istanbulu o atentáte na tamojšom letisku. A možno aj blahorečí rozhodnutiu odísť z krajiny polmesiaca, ktorá už nie je príliš bezpečná.„Teraz som rád, že som blízko domova, sadnem do auta a nemusím lietať.“

Pred dvanástimi rokmi si odkrútil debut v slovenských farbách proti Luxembursku. Naplnili sa mu odvtedy zámery, ktoré si vytýčil pred nástupom na túto scénu? „Nedával som si žiadne ciele, ale od rozdelenia republiky sme neboli na žiadnom vrcholnom podujatí. Takže som rád, že som mohol byť pri tom, keď sme postúpili na „svet“ aj „Európu““ Pri spomienke na  najpamätnejší zápas a gól, ktorý zaznamenal, samozrejme, nemohol obísť duel  Poliakmi v kvalde MS 2010, keď ku koncu duelu dvoma gólmi zariadil triumf. „To sa nedá z pamäti vymazať, hoci to neboli najkrajšie góly, predsa znamenali dôležité body. Vtedy som zažil azda najväčšiu futbalovú radosť a rovnako aj vtedy, keď sme si v Poľsku vybojovali miestenku v JAR.“

 Priazeň publika je vrtkavá a keď sme mu naznačili skutočnosť, že jeho meno už o nejaký čas nebude rezonovať medzi priaznivcami, tak uvážlivo konštatoval: „Samozrejme, že sa na mňa zabudne podobne, ako sa zabudlo na mnohých iných. To je normálne,“ prezradil východniar, ktorý zažil aj trpké chvíle v národiaku v období, keď trénermi boli Griga s Hippom. Vtedy zostal odstavený a sklamaný. „Nikto so mnou neodkomunikoval, prečo som prestal hrať a nedokážem si vysvetliť, z akého dôvodu nastalo takéto ignorovanie mojej osoby. Keby mi to niekto povedal do očí, tak zo iste zoberiem chlapsky.“

Pristavili sme sa aj pri zástoji fanúšikov. Táto téma je aktuálna zvlášť teraz, keď vrcholia ME. S..Šesták prešiel viacerými klubmi v rôznych krajinách a môže teda porovnávať. „Všade, kde som hral, to bolo niečím zaujímavé z pohľadu priaznivcov. Trebárs i v Tatrane Prešov, kde prišlo do päťtisíc ľudí na zápas. V Nemecku už bolo na štadiónoch tridsať či päťdesiattisíc divákov a bolo to zase o niečom inom. Slovenskí fanúšikovia ma milo prekvapili počas vystúpení vo Francúzsku, keď ich prišlo veľmi veľa a vytvorili výbornú atmosféru. Hoci na druhej strane po prílete do Bratislavy bolo tam iba zo dvadsať ľudí a v Maďarsku čakalo na národný tím dvadsaťtisíc ľudí. Neviem si to vysvetliť, možno sú u nás skôr iba fanúšikovia úspechu a nemáme ich takých, ako sú v Nemecku, Turecku či Maďarsku. Hoci zase netvrdím, že naši sú zlí.“