Biblické proroctvo naplnené

autor: Pito
3172x čítané

Keď sa pred dvoma rokmi dala dokopy prešovská trénerská dvojica Stanislav Varga a Ján Karaffa, tak to bol prezieravý ťah. Neskôr menovaný v pozícii asistenta s najvyššou trénerskou kvalifikáciou je fundovaný odborník. Zaspomínal, že asi mesiac po tom, čo začal robiť pri mládeži, ho oslovil vtedy nový kouč Tatrana a predostrel mu spoluprácu. Od myšlienky nebolo ďaleko k činom a tak sa toto duo pustilo do cepovania tímu. Na konci prvej etapy tejto väzby bol postup z II. ligy medzi elitu.

„Už teraz môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie - dva roky ma nesmierne obohatili. Predtým som síce robil zväčša ako hlavný lodivod a teraz som asistent, ale mám dostatok možností na realizáciu. Stano má obrovskú autoritu, ktorá vyplýva zo značných hráčskych skúseností aj z vystupovania i z toho, ako možno vyzerá, že je to obrovský chlap. Mám pocit, že sa celkom dobre dopĺňame,“rozhovoril sa Ján Karaffa, ktorý popri úspešnom ťažení v minulom ročníku II. ligy nezabudol spomenúť ani krízové obdobie hneď v prvom ročníku, čo to ťahali spolu. „Možno pre nás platí aj známe biblické spojenie, že poslední budú raz prví. Živo si pamätám na zápas v Trebišove, keď sme prehrali a hovorilo sa o tom, že my ako tréneri skončíme vzhľadom na postavenie na chvoste pelotónu. Lenže našťastie vedenie klubu nás podržalo a som rád, že sme dokázali oprávnenosť tohto rozhodnutia. Pamätám si, že nasledujúci duel sme hrali doma s Lokomotívou Košice a rozmýšľal som o tom, že pokiaľ ho nezvládneme, tak by som to možno aj položil, lebo som cítil zodpovednosť za osud tímu. Našťastie to vyšlo a ja som zostal. Niekedy musí človek padnúť aj na dno, aby sa mal z čoho odraziť,“ konštatoval asistent, ktorý dostal vedno s hlavným trénerom ponuku na dirigovanie nováčika najvyššej súťaže tiež v nastávajúcej sezóne. „Ako hráč som v Tatrane prežil veľmi veľa, pôsobil som tu aj ako tréner od prípravky až po prvé mužstvo a pre mňa je ostatný úspech obrovským zadosťučinením. Hlavne je výnimočné to, že až na Tubonemiho sme viedli všetko odchovancov klubu. A domnievam sa, že zaslúžene sme vyhrali, lebo sme mali najmenej prehier a strelili sme najviac gólov. Hoci záver bol hektický a dramatický, no možno aj ten futbalový hore sa pozeral na to tak, že si to predsa zaslúžime. Po absencii šťastia v predošlých zápasoch vo finiši sa predsa šťastena na nás usmiala.“

Na rozdiel od iných klubov a iných ročníkov tento bol zaujímavý aj v tom, že v centre Šariša sa nehovorilo nahlas o postupe. „Vedeli sme svoje a vedeli sme, že to nepríde hneď, lebo došlo k veľkej obmene a prišli chlapci, ktorí účinkovali buď v nižších súťažiach alebo v našej juniorke a tak všetko chcelo svoj čas. Tentoraz však práve títo jednotlivci vykopali primát. Hoci sme nevyhlasovali, že ideme na postup, inú ambíciu sme nemali, lebo sme si uvedomovali, kam prešovský futbal patrí. Hoci ľudia nevidia, v akých podmienkach pracujeme. Ani ich to nezaujíma, čo tiež chápem. Fanúšikovia vedia, kde bol Tatran kedysi a v akej súťaži účinkoval.“ Aj J. Karaffa naznačil, že všeličo by sa malo po postupe zmeniť, aby zázemie zodpovedalo najvyššej súťaži. „Pravdaže, boli by sme radi, keby sme pokračovali v ďalšej práci aj v novom ročníku, k tomu smeruje naše úsilie týkajúce sa tvorby kádra. Nová sezóna čo nevidieť štartuje a tak času je málo. Veríme, že všetko sa podarí dotiahnuť tak, aby sme boli všestranne nachystaní v na boje v prvej lige a nebudeme tam vystupovať ako tragédi, ale naopak budeme dôstojnými súpermi.“

Prirodzene, filozofia klubu stavať na mladíkoch z vlastnej liahne zostáva, no niektoré posty si žiadajú vystuženie. Určite to bude súvisieť aj s tým, koľko prostriedkov bude uvoľnených na nákupy. „Aj v minulom ročníku mnohí hovorili, že s týmto mančaftom nemôžeme postúpiť, lebo hráči na to nemajú, ale skončilo to napriek tomu výborne. Spoliehame sa na tvrdú prácu, ale nie sme naivní, nerobíme futbal prvý deň. Veríme tomu, čo robíme, sme presvedčení o správnosti našej cesty a jej účelnosti. Popri doplnení kádra staviame na poctivej a svedomitej činnosti, veď aj prienik medzi elitu bol odrazom toho, čo sa predtým urobilo na skvalitnení herného prejavu. Veď aj v zime nám odišli dvaja kanonieri, kľúčoví hráči, no zvládli sme to napriek tomu.“ Tatran Prešov sa dostal hore vďaka skvelej partii, čo podčiarkol aj J. Karaffa. Je teda želaním nielen jeho, ale všetkých, aby táto atmosféra vydržala aj naďalej. „Ťaháme všetci za jeden koniec povrazu a každý vie, čo má robiť. V skromných podmienkach vládne profesionalita a snažíme sa robiť veci, o ktorých sme presvedčení, že by tak mali vyzerať. To je to najpodstatnejšie pre dosiahnutie úspechu. Možno iní mali papierovo silnejšie kádre aj lepšie zázemie, ale chýbalo im prešovské srdce. Táto partia má ambície a hoci mnohí sú mladí, nadšenie z nich srší v každom tréningu. To je dôležité pre trénera a keď sa k tomu pridajú aj čiastkové dobré výsledky, tak hráči ešte viac veria tomu, čo robia.“