Eufória sa rozliala vo futbalovom Prešove
autor: Pito2972x čítané
V poslednom vystúpení mohli zelenobieli všetko získať, ale i všetko stratiť. Lenže na rozdiel od predošlých vystúpení na vlastnom trávniku s Nitrou a Pohroním už tentoraz vybehli na pľac takí nabudení a motivovaní, že by im bol sotva odolal aj oveľa lepší rival než Sereď. Podstatné však pre úspech bolo, že hráči si verili a kliatbu spojenú s predošlým nepremieňaním tutoviek zahodili za hlavu. Síce aj tentoraz spočiatku čosi zahodili, no paradoxne ich k prvému zásahu vyburcoval najprv exportný zásah brankára Taliana, ktorý si poradil s tvrdou strelou hosťujúceho hráča Potom Bartek jemným tečom, keď lopta sa pomaly dokotúľala za bránkovú čiaru, otvoril skóre a bolo už jasné, že domáci opraty nikomu nepožičajú. Zaplnené tribúny a rekordná návšteva hnala Tatran k ďalším gólom a postupne sa už ozýval na štadióne oslavný chorál. Sereď neukázala takmer nič a bola len štatistom, postupne z nej vyprchali aj malé percentá entuziazmu a zmierila sa s tým, že bude robiť hostiteľom len štafáž pri triumfálnom návrate do I. ligy. Záverečná ďakovačka a salvy radosti priamo na hracej ploche i v útrobách objektu už len dotvárali eufóriu, ktorá sa rozliala vo futbalovom Prešove.
Pravdaže, centrom pozornosti sa stal aj tréner Stanislav Varga, ktorý so svojím asistentom Jánom Karaffom kúštik po kúštičku budoval postupové dielo a to navzdory tým, ktorí neverili, že by sa to mohlo podariť. Výstižné boli slová kouča, ktorý riekol: „Možno sme napísali novú históriu tým, že sme postúpili - až na jednu výnimkou, ktorou je Tubonemi - navlas so samými odchovancami. O to je to príjemnejší pocit a dôvod na radosť.“ Inak, na otázku, aké budú oslavy, kormidelník riekol, že bude treba improvizovať, lebo chlapcom zakázal dopredu robiť nejaký scenár. „Viem, že keď sa niečo pripravuje, tak to nemusí skončiť dobre.“ Inak, zaujímalo nás, kedy mu bolo najhoršie?„Po remíze s Pohroním, vtedy som mal opačné pocity ako dnes. Neoblo to nič príjemné, lenže stále som hovoril, že nádej umiera posledná a tvrdil som, že musíme byť pripravení na to, že Košice zakopnú. Oni skoro začali hovoriť o postupe a nevyplatilo sa im to. A čo odkážem tým, čo neverili? To nie je dôležité, podstatné je, že mužstvo si verilo a uvedomilo si, že môže niečo dokázať. Hráči sú poctiví, tvrdo makajú a teraz im to futbal oplatil najkrajším spôsobom.“ Nuž, všeličo sa hovorilo nielen v závere, ale aj počas sezóny a neraz sa ozvali všakovaké kuloárne informácie, že Tatran nechce postúpiť. „V tomto klube som nezískal žiadnu medailu, toto je moja prvá a som rád, že sme to dokázali.“ Nuž, cesta hore nebola jednoduchá, však pár mesiacov po tom, čo sa ujal kormidla, prišla kríza a S. Varga to mal po sérii nedobrých výsledkov nahnuté. Lenže vedenie klubu ho podržalo, nezobralo mu stoličku. Prirodzene, teraz bol priestor aj na túto spomienku. „Chlapcom som pripomenul, či si pamätajú na obdobie, keď sme boli poslední v pelotóne. Áno, spomenul som si aj na tieto krušné časy.“ Stojí za zmienku i to, že v Tatrane počas celej sezóny sa nikdy nahlas nehovorilo o tom, že mužstvo by malo bojovať o prvú priečku. Na otázky smerujúce k postupu, všetci – hráči aj tréneri - odpovedali vyhýbavo. Prečo? „Slovo postup bolo zakázané vyslovovať. Akurát pred posledným zápasom nebolo úniku ani v tomto smere,“ konštatoval lodivod, ktorý si chce triumf vychutnať a potom sa sústredí na ďalšiu prácu. Zmluva v klube mu končí 30. júna.„Dovtedy budem mužstvo pripravovať na nový ročník.“ Vraví sa, že v najlepšom treba odísť... „Nedávajte mi do hlavy takéto témy,“ pousmial sa S. Varga s tým, že všetko záleží na šéfoch klubu, či budú ochotní predĺžiť mu kontrakt.