Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

04. 03. 2016 o 19:12

Šesťkrát „rezané“ koleno vyrieklo konečný ortieľ

autor: Pito
1761x čítané



Niektorí hráči, čo boli kedysi na očiach fanúšikov pravidelne a tí sledovali ich kroky aj potom, čo opustili východoslovenský región, sa v ostatnom čase vytratili z povedomia. To však neznamená, že na futbal zanevreli či nebodaj ho obchádzajú. Naopak, žijú s ním stále, hoci už na inej úrovni a v inom kontexte. To je prípad i Pavla Šuhaja, odchovanca Lipian.

Onedlho bude mať 35 rokov a to je vek, aby aktér porozmýšľal, čo ďalej. On to už mal skôr premyslené a konať začal v predstihu, lebo  ho donútili okolnosti. Žije takmer desať rokov mimo svojho rodiska, v Žiline, momentálne trénuje Terchovú, kam prišiel z Rosiny, kde naposledy hral. „Bola tam dobrá partia hráčov, Labant, Mičenec, Tatranský. Keď som prišiel, Rosina hrala piatu ligu. Ja som  dal v sezóne 36 gólov a postúpili sme do štvrtej ligy. Tam som ešte pol roka absolvoval a tak som to zabalil ako hráč pred dvoma rokmi. Teoreticky som ešte mohol hrať, ale v poradí šiesta operácia pravého kolena spôsobila, že som sa rozlúčil s aktívnou činnosťou.“ Takže  nevšedný počet operačných zákrokov na jednom kole bol príčinou, že predčasne sa rozhodol opustiť trávnik. „Inak som sa cítil v pohode, ale zdravie je predsa prvoradé. Kým som bol ešte v Anglicku, tak to bolo v poriadku, ale po návrate sa to začalo mrviť. Jeden nešťastný pohyb zapríčinil úraz. Mal som prestúpiť do Vietnamu, ale pred podpisom zmluvy som si roztrhol krížny väz. Mal som vtedy 29 rokov.“

Pochodil toho naozaj dosť, ale stále myslí na rodákov. „Za rodinou, mestom a ľuďmi sa mi cnie, mám tam predsa všetkých najbližších, preto raz alebo dva razy do mesiaca sa snažím prísť domov. Samozrejme, nenechám si  ujsť príležitosť, aby som videl chlapcov ŠK Odeva a v každom telefonáte preberám s otcom všetko, čo je nové okolo lipianskeho futbalu.„ Možno by práve Lipany privítali aj aktuálne takého zakončovateľa, akým bol P. Šuhaj.„Fanúšikovia sa ma stále pýtajú, keď sa ukážem, či som prišiel znovu hrať. Ja stále tvrdím, že hrotoví hráči na Slovensku chýbajú a to nehovorím preto, že som sa pohyboval  na tomto poste. Taká je proste realita,“ poznamenal borec, ktorý v ŠK Odeva vyrástol, ale ako 16-ročný odišiel do Bardejova. Tam strávil štyri roky (ako 17-ročný debutoval za áčko proti Piešťanom, keď dal tri góly). Odtiaľ prestúpil do druholigovej R. Soboty, kde bol poldruha roka a v neskôr zamieril do Grécka (Patraikos). „Mal som kontrakt na dva roky, ale vyskytli sa problémy a hoci boli všetci spokojní, po sezóne som musel skončiť.“ Z Grécka putoval do Trenčína (dva a pol roka), odkiaľ sa sťahoval do Anglicka (Crewe). Po návrate na Slovensko mal zakotviť v Prievidzi, no týždeň pred súťažou po známych štrapáciách s niektorými funkcionármi jeho angažmán padol. Ozvali sa moravské Mutěnice, kde sa na poslednú chvíľu upichol a z Moravy putoval do poľskej Žabnice. Po tejto anabáze prišlo osudové zranenie a po vyliečení začínal v Lipanoch. To bola jeho posledná štácia pred zrakom východniarov. Odvtedy už pomáha Stredoslovákom. Ako skončil v Rosine, tak sa vrhol na trénerstvo, tri roky fungoval ako tréner v akadémii MŠK Žilina  (U-16, U-17, U-19), neskôr prijal ponuku viesť seniorov Terchovej. „Chcel som sa posunúť vyššie, tiež sme v piatej lige a po jeseni sme prví, takže keby sme postúpili, bol by to môj prvý trénerský úspech. Okrem toho ma prijali na štúdium druhej najvyššej UEFA   licencie,“ uviedol P. Šuhaj, ktorý chce ako kormidelník dokázať určite minimálne to, čo dokázal ako futbalista. A ktovie, možno raz skončí doma? „Nikdy nehovor nikdy, hoci priateľka o ceste na východ nechce ani počuť. Keď dokončím štúdium a zvýšim si trénerskú kvalifikáciu, verím, že prídu aj zaujímavejšie ponuky a človek nikdy nevie, kde sa ocitne.“