Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

22. 02. 2016 o 14:55

Ako brankár zaujal Košice, ako útočníka ho získal Prešov

autor: Marián Škuba
2993x čítané



Pavol Kirňák, kapitán Jedenástky ObFZ Humenné za rok 2015

Slávnostného vyhlásenia Jedenástky ObFZ Humenné za rok 2015 sa niektorí ocenení zúčastnili po prvýkrát, iní po dlhšej odmlke, boli aj takí, ktorí sú, či stávajú sa stálicami. Do prvej skupiny futbalistov, ktorí si prevzali dres premiérovo, patril aj Pavol KIRŇÁK. Útočník TJ Slovan Belá nad Cirochou, odchovanec sninského futbalu, mal úspech „zdupľovaný“, pretože získal najviac bodov v hlasovaní a patrí mu aj honor „Hráča roku 2015“, t.j. kapitána Jedenástky ObFZ Humenné...

 S futbalom začínal ako 9-ročný v MFK Snina. "Od malička sme s kámošmi pred blokmi stavali bránky a naháňali loptu. Futbal ma chytil. Som z futbalovej rodiny, bratia - starší i stredný hrávali futbal, stále sa u nás doma v televízii pozeral, debatovali sme o ňom, takže bolo asi logické, že som v ich šľapajach pokračoval."

Prečo práve brankár? "V mojom prípade to bola aj náhoda. Keď som prichádzal k žiakom, výber robil tréner Duda, bolo nás veľa chlapcov a tréner sa opýtal: Kto chce ísť do brány? Ja som zodvihol ruku a odvtedy to akoby už išlo samo. Celkom sa mi v bráne darilo, už som tam ostal."

Mladého a talentovaného brankára si všimli aj iní tréneri, než iba sninskí. "Asi som v bráne dobre obstál, lebo ma nominovali na výbery VsFZ. Vybrať si mohli brankára z viacerých klubov, vybrali si Kirňáka zo Sniny. (smiech) "

Každý mladý futbalista má svoj vzor. Ako to bolo v tvojom prípade? "Ani ja som nebol výnimkou. Chcel som sa brankársky podobať na holandského Edwina Van der Sara, ktorý v tom čase chytal za Ajax Amsterdam."

Ako sa udial futbalovo – školský odchod zo Sniny do Košíc? "V žiackych časoch Snina hrávala prvú žiacku ligu, skupina východ, kde sa stretávala s Košicami, Prešovom... Tiež som pravidelne chytal za výbery VsFZ, cudzí tréneri ma mali dobre sledovaného. Na rad prišiel turnaj v Snine, Harmen cup, kedy prišla oficiálna ponuka, či chcem hrať za Košice. Mojim rodičom predostreli, že Košice majú o mňa eminentný záujem a po ukončení základnej školy a skončení žiackej kategórie som prestúpil futbalovo i študijne. Samozrejme som to vnímal ako krok dopredu, lebo Košice boli a stále aj sú pojmom na východnom Slovensku. I keď majú v súčasnosti finančné problémy."

Košické futbalové časy ubehli v dorasteneckom veku. "Hrali sme celoslovenskú ligu, nastupoval som v bráne aj proti futbalistom, ktorí sú dnes pojmami Slovenska – Hamšík, Stoch, Jendrišek... Chytal som najvyššiu dorasteneckú súťaž, čo malo na mňa veľký vplyv, získal som veľa skúseností, mal som šťastie na skvelých trénerov, výborných spoluhráčov. Nemám si teda čo vyčítať, bol to dobrý krok."

Ktorý z útočníkov, dnes známych aj reprezentačne bol pre teba (brankára), v dorasteneckom veku najnepríjemnejší? "Miňo Stoch. Bol veľmi rýchly, nikdy som nevedel, čo v šestnástke s loptou spraví. Bol ťažko čitateľný, v stotine sekundy sa rozhodol pre strelu, čo je pre každého brankára ťažká situácia. Takže s ním som mal problém."

Po brankárskom období prišla futbalová éra útočníka. Ako sa vôbec môže z brankára stať kvalitný útočník? "Už v žiackych časoch v Snine, keď bol tréning voľnejší, zahral som si aj v útoku. Od malička som mal loptu veľmi rád, stále som cibril techniku, nielen ako brankár. Keď som v zápase dostal prihrávku od obrancu, stále som mal v hlave nutkanie, že ako brankár môžem techniku s loptou viac využiť."

Až došlo k tomu, že Pavol Kirňák sa dostal v zápase do útoku. A premiéra? Ako zo sna! Košice/Barca – Moldava 5:1, strelil všetkých päť gólov... "Ja ani presne neviem, bolo nás málo,... Dostával som lopty, bol som pomerne rýchly, už si na tie góly presne nepamätám.  Určite som však mal v zakončení aj šťastie, tiež mi pomáhali spoluhráči. Som však za tento zápas rád, pretože mi zmenil kariéru i myslenie."

Nabrala útočnícka éra Pavla Kirňáka rýchly spád? "Rok a pol som hrával v Barci tretiu ligu, darilo sa mi, strieľal som góly. Prišla ponuka z Prešova, čo som si nesmierne vážil. Nemal som vtedy veľmi o čom premýšľať, súhlasil som s prestupom a zažil ďalší futbalový krok vpred. Už nie ako brankár, ale útočník. Možno sa to niekomu zdá ako rýchly spád, ale ja som v Barci ten rok a pol veľa drel, mal som jediný cieľ – vo futbale sa presadiť. Keď mi to nevyšlo ako brankárovi, chcel som uspieť ako útočník. Bolo za tým veľa driny."

Obaja v mužstve sú veľmi dôležití – sú na oboch stranách: brankár, resp. útočník. Na koho je upriamená väčšia zodpovednosť? "Brankár má nevýhodu, že za ním už nikto nie je, nemôže spraviť chybu. Útočník nemusí využiť každú šancu, môže ich mať v zápase tri, päť. Môže spraviť chybu, ale ak skóruje raz a zápas končí 1:0, je hrdinom. Ak spraví chybu brankár a je 0:1, vieme, kto je na vine..."

Futbalovú kariéru ti ovplyvnilo zranenie kolena. Ako k nemu došlo? "Je pre mňa náročné o tom rozprávať. Nikdy som na tréningoch či v zápase nepociťoval bolesť, pichanie, rupnutie. Dlhodobo sa mi opotrebovala chrupavka, mal som artrózu, došlo na operáciu. Chrupavku mi zbrúsili, no neobnovilo sa to, naopak postupovalo opačne. Dnes mám artrózu tretieho-štvrtého stupňa, čo je veľký problém nielen pre futbalistu, ale aj bežného človeka. Profikariéru som musel ukončiť."

Od futbalu si ale neodišiel, pôsobíš v I. triede ObFZ Humenné. "Futbal milujem a chcem stále niečo robiť, nemôžem ako človek rezignovať. Individuálne trénujem a cez víkendy si zahrám zápas. Práve futbalom vypĺňam svoj voľný čas. Teším sa, že som v Belej, je tam super partia, skvelé zázemie."

A čo pozícia trénera mládeže MFK Snina? "Mám „job“, ktorý mám strašne rád. Vynahradilo mi to, že už nemôžem hrať futbal tak, ako som si prial. Som trénerskou súčasťou MFK Snina, klub mi verí, dal mi šancu, ja sa venujem výchove mladých futbalistov. Práca ma napĺňa, verím, že vychovám aj ďalšieho Ondríka Dudu, Dávida Škutku, Iva Minčiča."