Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

21. 01. 2016 o 18:54

Aj riaditeľa čaká najťažší rébus

autor: Pito
1513x čítané



Mnohí športovci majú pred sebou najťažší rébus svojej kariéry: Kedy skončiť? Niekto to má čiastočne uľahčené zdravotnými problémami, iný sa uchytí v civilnom zamestnaní a potom nemusí dlho váhať, ale mnohí sú na rozpakoch, keď majú odpovedať na otázku, ako dlho sa budú ešte pohybovať na kolbištiach. To je aj prípad ostrieľaného futbalistu Jána Papaja.

 Keď sme s ním pred časom zvrtli reč na túto tému, tak sa len typicky papajovsky usmial a dodal: „To nikto nevie a pravdu povediac ani ja sám. Snažím sa podávať stále maximálne výkony, burcovať iných a motivovať sa. Pokiaľ vládzem a držím krok s mladšími, tak nie je čo riešiť, hoci viem, že raz ten deň príde.  Ak však poslúži zdravie a futbal má  naďalej bude baviť ako dosiaľ, tak nie je čo riešiť.“  Aktuálne sa tento húževnatý a pracovitý bek, ktorý je stále oporou druholigového Liptovského Mikuláša, stal aj športovým riaditeľom klubu, čo signalizuje, že predsa sú jeho športové dni alebo lepšie povedané mesiace zrátané.  Nie je typické, aby aktívny hráč zastával takúto vysokú funkciu v klube a navyše na takejto úrovni, je to však dôkazom jeho svedomitého prístupu ku koženej po každej stránke. On však určite napriek funkcionárskemu obleku  ešte na jar si bude obliekať tiež športový dres a behať po trávnikoch, šprintovať po čiare, prudko a „jedovato“ ohrozovať gólmanov súperov. Tridsaťšesťročný borec, ktorý v elitných zápoleniach odohral bezmála dvesto zápasov a pôsobil v Senci, Púchove a pred príchodom  na Liptov v Tatrane Prešov, sa v regióne, odkiaľ pochádza, rýchle aklimatizoval. Je tu síce už viac než pol druha roka, ale na východ nezabúda.  „To, že som si musel vyzliecť prešovský dres, je už minulosť, tým sa nezaťažujem ,“ vrátil sa k spomienke k odchodu zo Šariša J. Papaj, ktorému to iste nebolo vtedy jedno. Veď vedno s ďalším matadorom Petrášom zvládli v Tatrane toho naozaj veľa. Lenže kmeťovia museli uvoľniť priestor mladším, čo bola filozofia vedenia klubu. Na skúsenosti a prehľad sa vtedy až tak nebral ohľad, hoci obaja by si miesto v základnej zostave v pohode zastali v konfrontácii s mladíkmi. „V každom prípade som si všimol po súperení s Prešovčanmi, že Tatran má silný mančaft, technický, pracovitý, kombinačne zdatný.  My sa  však zameriavame hlavne na to, aby sme sa dostali do nadstavby a čo najlepšie na jar obstáli. Samotná baráž najlepšie odhalí silu každého tímu, ukáže sa v nej, kto na čo má. Pravdaže, radi by sme hrali popredné husle.“ Je zaujímavé, že práve Liptáci Tatranu šliapu na päty v boji o druhú priečku a toto súperenie bude ešte v nastávajúcich kolách základnej časti iste vyšpičkované. Inak, stojí za zmienku, že v L. Mikuláši našli uplatnenie viacerí jednotlivci, čo mali predtým do činenia s prešovským futbalovým klubom. Veď tu donedávna pôsobil aj tréner Juraj Sabol, na súpiske v jeseni boli hráči ako Hirka, Mizerák, Vandraško.„Aj niektorí tréneri pri mládežníckych tímoch sú bývalí Prešovčania,“ pridal postreh Ján Papaj, ktorý priznal, že vlani po došlo k stabilizácii pomerov po pomerne hektickom predošlom období a pribudli viacerí nádejní chlapci.„Ostrieľaných nás zostalo málo, takže musíme ťahať káru aj herne aj skúsenosťami,“ znovu vyčaroval úsmev tento borec, ktorý sa nádeja, že tak ako v doterajšom priebehu kariéry, ani v ďalšom období ho neopustí šťastie a nebude vážne zranený. Hoci na druhej strane pokiaľ by to tak bolo, určite by mu to o to viac sťažilo rozhodnutie, kedy začne kopačky už len s nostalgiou leštiť a odkladať do kúta.