Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

12. 08. 2015 o 18:47

Nie je všetko zlato, čo sa blyští

autor: Pito
1716x čítané



Nie vždy sa podarí dostať hráčovi, ktorý účinkuje v regionálnych futbalových súťažiach, do cudziny. Navyše nie do blízkej krajiny susediacej so Slovenskom, ale do ďalekého zahraničia. Podobnú skúsenosť si mal možnosť vyskúšať na vlastnej koži brankár Milan Vinclér.

Tento trebišovský odchovanec, ktorý pred štyrmi rokmi prestúpil do Tatrana Prešov, štartoval minulý ročník v rezerve zelenobielych v najvyššej súťaži v regióne. Keďže bol vtedy pretlak ochrancov svätyne  u zástupcu zo Šariša, prijal možnosť, aby sa presunul na hosťovanie do Sabinova. „Mal som možnosť chytať pravidelne, takže som to uvítal a chcel som byť užitočný v novom pôsobisku,“ zaspomínal na túto epizódu vo svojej kariére tento gólman.  Vtedy ešte netušil, že to nebude konečná v minulom ročníku a onedlho sa bude znovu sťahovať – tentoraz o hodný kus južnejšie – na Cyprus.  „Tam som odišiel v decembri minulého roka.“  Bola to skôr náhoda, lebo druholigový klub  Olympiakos Nikózia hľadal  brankára a táto informácia sa dostala aj do Tatrana. „Posunul mi ju Maroš Ferenc, tak som si povedal, že to skúsim  Dal som sa dokopy s mojím manažérom Jožkom Kožlejom a dohodli sme detaily kontraktu,“ vysvetlil situáciu, ktorá prechádzala jeho  zaujímavému angažmán, 21-ročný strážca žrdí. Nie je bez zaujímavosti, že práve J. Kožlej v tomto klube kedysi pôsobil a tak svojmu  chránencovi poskytol tiež určite cenné informácie. Lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští a tento výjazd nepovažuje M. Vinclér s odstupom času za najvydarenejší. „Škoda, že som sa nedostal častejšie k slovu. Lenže nebolo to preto, že by som na to výkonnostne nemal, ale z dôvodu zranenia. To ma postihlo hneď na začiatku účinkovania v pohárovom zápase proti vychýrenému cyperskému tímu Apoel Nikózia.“ Slovenský legionár bol potom viac týždňov mimo hry a hoci sa po vyliečení vrátil do brány, nebol celkom spokojný so svojím zástojom. „Odchytal som najprv niektoré duely v tíme do 21 rokov a neskôr aj zvyšné stretnutia v rámci druholigovej súťaže. Dovedna ich bolo šesť.“ Mimochodom, Olympiakos Nikózia mal odrátané body od národnej federácie za niektoré  prešľapy, ale i tak sa udržal v tejto súťaži. „Nedosiahli sme zlé umiestnenie hlavne vzhľadom na to, že na súpiske boli mnohí mladíci, z nich daktorí mali iba sedemnásť rokov.“ V kádri boli len traja cudzinci, okrem nášho zástupcu aj hráči z Grécka Francúzska. „Bol som rád, že od trénera som dostal šancu a chopil som sa jej. Celkove cyperský futbal je útočný, viaceré celky uprednostňovali anglický štýl s častými centrami do šestnástky. Úroveň súťaže by sa dala porovnať s našou. Návštevy neboli nejaké vysoké, na naše zápasy chodilo pár stoviek fanúšikov, ale nemal som nejaké negatívne skúsenosti s ich správaním sa. Žiaľ, nie všetko klapalo tak, ako malo...“ M. Vinclér sa na záver dostal k negatívnej skúsenosti, pričom určite nie je prvým ani posledným, ktorý si niečo podobné oproboval na vlastnej koži. Najprv šéf klubu aj kouč mu hovorili, že by boli radi, keby zostal aj naďalej, ale potom sa neozvali. „Nuž, ani by som tam asi znovu nešiel. Jednak úroveň futbalových tréningov nebola bohvieako vysoká a tiež sa mi nepáčilo, ako tam vyplácali aktérov. Mzda meškala, pribúdali záväzky klubu voči nám, hráčom. To nebolo z ich strany fér,“ dodal M. Viclér, ktorý si iste nabudúce  -  pokiaľ by sa pritrafila podobná príležitosť – pozornejšie zráta plusy a mínusy takéhoto na pohľad atraktívneho angažmán.