Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

15. 07. 2015 o 16:36

Najprv sa pobalil vonku a potom aj doma

autor: Pito
1451x čítané



Zo starej gardy zostal v minulom ročníku na súpiske futbalistov Tatrana Prešov len Miroslav Poliaček. Keď v zime zamieril na hosťovanie do Poľska, bola to akási predzvesť jeho konca v zelenobielom drese. Tak sa aj stalo, lebo po návrate a skončení sezóny sám prišiel s úvahou ukončiť kontrakt za funkcionármi klubu.

Zrejme vychádzal z toho, že dva plus dva rovná sa štyri. „Neviem, čo sa preháňalo v hlavách funkcionárom klubu, ale keď som im predostrel svoju predstavu, tak mi vyšli v ústrety,“ rozhovoril sa skúsený hráč. Na margo dôvodu, prečo sa tak rozhodol, konštatoval, že už  nechcel, aby sa opakovala história, keď sa v Šariši po pauze objavil a okrem toho bol si vedomý toho, že v Prešove zelená svieti hlavne mladi. Povedal si, že nechce zavadzať. „Určite vtedy, keď som mieril do klubu Limanovia Limanowa, tak som nekalkuloval s tým, že do Tatrana sa už nevrátim. Predstavoval som si to však tak, že v krajine severných susedov ešte nejaký čas zotrvám. Lenže nevyšlo to.“V Prešove strávil Poliaček niekoľko rokov a získal k nemu srdcový vzťah. „Na tunajšie prostredie som si zvykol, aj osobný život som spojil s Prešovom, takže tu zrejme zostanem aj bývať. Prežil som v Tatrane veľa pekných, zaujímavých chvíľ, ale pritrafili sa aj horšie, smutnejšie. Hlavne vtedy, keď sme vypadli z najvyššej súťaže. Viackrát sa tu sformovala výborná partia, bude na čo spomínať. A kam sa vyberiem ďalej? Určite futbalu zostanem verný,“ konštatoval tesne po odchode tento borec, ktorý sa o pár dní na to objavil v Prešove ako protihráč v tíme Dolnej Ždane , s ktorou si domáci merali sily v rámci prípravy. Oslávil 32. narodeniny, ale nemyslí si, že je starý na kvalitný futbal a napriek preferovaniu omladiny v slovenských kluboch sa domnieva, že ešte má čo ponúknuť divákovi.„V cudzine je bežné, že sú nasadzovaní aj oveľa starší hráči, len u nás je to akési čudné, zvláštne a ľuďom sa zdajú tridsiatnici už vyslúžilci. Samozrejme v prvom rade ide každému o peniaze, aj klubom a preto je taká móda.“

Pravdaže, nedala sa obísť ani téma zahraničného angažmán. Hneď v úvode Poliaček podotkol, že škoda, že si to nevyskúšal skôr, lebo zase nazbieral cenné zážitky v prostredí, ktoré je futbalu oveľa viac naklonené než u nás. „Hoci to bola len tretia liga, na zápasoch bolo neraz vyše tritisíc ľudí, čo je v Prešove nateraz nedosiahnuteľná méta.“ Limanowa bola po jeseni posledná a práve angažovaním legionárov, medzi nimi i prešovskej dvojice Poliaček – Pribula sa snažila na jar vyhnúť vypadnutiu. Hoci stratu čiastočne zmazala, zázrak sa nekonal. „Stratili sme niektoré dôležité body v úvode a už sa to potom s nami viezlo. Hoci neskôr sme dosiahli aj prekvapivé výsledky na úkor favoritov, predsa sme už zlému osudu nezabránili. Mrzelo ma to tým viac, lebo majiteľ klubu bol veľmi oduševnený, investoval do diania veľa energie i prostriedkov.“ Úroveň ligy bola vyrovnaná a vraj tam neboli také zápasy ako v základnej časti II. ligy u nás, keď favoriti poľahučky rozdrvili ostatných. „Na tom mali podiel aj cudzinci, ktorých je tam habadej. Ani jeden zápas nebol jednoduchý, stále bolo treba ísť na maximum. Určite ako hráč som veľa získal a preto opakujem, škoda, že som sa na to nepodujal už skôr,“ dodal M. Poliaček.