Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

07. 07. 2015 o 17:52

Návraty so šteklením pri žalúdku

autor: Pito
1444x čítané



Spravidla hráč, ktorý strávil nejaký čas v jednom klube, potom sa odsťahoval do iného tímu a nastúpi proti svojim bývalým kamarátom, tak prežíva vždy zvláštne pocity. Či je to po prvý alebo desiaty raz. To priznal aj jeden z bývalých futbalistov Tatrana Prešov Marián Adam.

Tento borec skončil v Tatrane na sklonku roka 2012 a odvtedy  už dva razy nastúpil na štadióne zelenobielych proti Šarišanom ako protihráč. Priznal, že stále má príjemné spomienky na pôsobenie v Prešove.  „Už vtedy, keď sme sa v autobuse blížili k Prešovu, tak som vnímal také zvláštne šteklenie v oblasti žalúdka. Obdobie, ktoré som na východe strávil, sa nedá z pamäti vymazať. Bol som zakaždým plný očakávania, ako si budem počínať, či zahrám dobre a ako ma prijmú aj tunajší diváci. Hlavne som sa však tešil na dôverne známe prostredie, však na štadióne poznám všetko do posledného miesta. Hlavne však ľudí,  predovšetkým bývalých spoluhráčov,“ rozhovoril sa futbalista, ktorý sa vlani predstavil vo farbách Dolnej Ždane a naposledy ako hráč Serede.  Priznal však, že pred rokom to bolo iné, viac sa mu darilo  a dokonca Šarišanom strelil aj gól. V drese Serede to už také výrazné nebolo, a to aj preto, že nastúpil iba na niekoľko minút ako striedajúci hráč.  „Nebudem nič zatĺkať, ale uplynulá jarná časť nedopadla pre mňa najlepšie. Mnoho som toho neodohral, bol som zranený a smoly som sa nezbavil až do konca ročníka,“uviedol ešte stále kmeňový hráč Tatrana, ktorý v zime ukončil ročné hosťovanie v Dolnej Ždani. Rád by tam bol aj zostal, veď v predošlom ročníku výrazne prispel k tomu, že nováčik sa udržal v druhej najvyššej súťaži, lenže situácia sa zmenila a vycítil, že v klube chcú preferovať tiež skôr mladších hráčov, odchovancov a nádeje z tamojšieho regiónu. „V prechodnom zimnom období sa mi nič nerysovalo, až som sa dostal k možnosti zakotviť na pár mesiacov v Seredi. Škoda, že prišlo nešťastné zranenie, ktoré ma zabrzdilo, lebo už som sa nedostal do tempa a nedal som ani jeden gól.“ Marián však s vážnym hlasom  dodal, že ďalej nechce byť iba do počtu, ale chce presvedčiť o svojich futbalových schopnostiach. „Rád by som na sebe popracoval ešte tvrdšie, aby som dokázal, že na to mám. Ešte neviem, kde zakotvím, ale azda si nájdem primerané angažmán.“ Na margo II. ligy po rozdelení na dve skupiny dodal, že úroveň klesla a istá kvalita prišla až v nadstavbovej časti, kde sa stretli najlepší z východu i zo západu. Pripomenul, že kvalitu zápolení dvíhali hlavne východniari „Potešilo by ma, keby som sa ocitol vo vyspelom tíme, aby som mal motiváciu zlepšovať sa. Lebo pokiaľ hráč zapadne do priemeru, ide to s ním dolu vodou. A čí sa necítim starý? Vôbec nie, lebo pokiaľ nohy budú slúžiť tak ako majú, tak si trúfam hrať aj naďalej. Nezáleží na rokoch, ale na výkonnosti, ochote, srdci a chuti oddať sa futbalu naplno, “pripomenul Marián Adam. Nezabudol zdôrazniť, že hoci Tatran je jeho srdcová záležitosť, no vie, že tu si už nezhrá. „Iba ak ako súper,“ usmial sa a dodal: „Nevylučujem však, že raz sa možno objavím v Tatrane v jeho štruktúre ako tréner. Som vďačný za všetko, čo mi tento klub dal a umožnil, veď som mal možnosť okúsiť si aj najvyššiu súťaž. Samozrejme, nebol som sklamaný, že som musel odísť, taký je futbalový život. Fandím mužstvu a trénerovi Stanovi Vargovi, ktorý dal šancu mnohým mladým. Tento tím má perspektívu, zaslúži si byť medzi špičkou v druhej lige a postúpiť do najvyššej súťaže.“