Ján Sakáč bol pán mládežnícky funkcionár

autor: Eugen Magda
1304x čítané

Kde bola reč o mladi, tam bol ako doma. Záležalo mu vždy na tom, aby dostala to, čo jej patrí. Pred zápasom i po ňom, dbal o to, aby jej nič nechýbalo. Aj preto stovky chlapcov zdravili Jani báčiho už na diaľku. Mnohí mu rástli pred očami tak rýchlo, že pri stretnutiach na ulici mal niekedy čo robiť, aby ich pri rýchlom raste vedel rozpoznať. Chlapc starší mali pred ním nefalšovanú úctu...

Preto smutná správa nebola vítaná v nedele 17. decembra v roku 2006. V ten deň totiž veľkú futbalovú rodinu navždy opustil vo veku 87 rokov Ján Sakáč, dlhoročný mládežnícky funkcionár bývalých VSS Košice. Desaťročia dobrovoľne pracoval v službách strojárov, v ktorých sa príkladne venoval mladi, a preto si vyslúžil prívlastok otec futbalových detí. Rád hovoril o Kvašňákovi, Desiatnikovi, Králkovi, Bebedikovcoch, J. Timkovi, J. Majorošovi st., Daňkovcoch, Čontofalskom, Dzúrikovi, Šuchančokovi, Janočkovi a mnohých ďalších. Viacerých si po rokoch už ani nezapamätal, a keď ho pozdravili, v prvom momente nevedel, kam ich mal zaradiť.

Napriek úctyhodným rôčikom sa Jani báči vedel tešiť z úspechov. O tých, čo ťahali spoločnú káru, rozprával s uznaním a vážil si každý ich krôčik, čo v prospech futbalu urobili. Stal sa funkcionárom nevšedného rangu, ktorý sa medzi mlaďou cítil vždy mladý. Bol dobráčiskom a rytierom na pohľadanie, príkladom funkcionára v najkrajšom vydaní. Nikdy sa nechválil tým, čo urobil. Ako Jednota, či neskôr VSS mali nevšedné hráčske ozdoby, akými boli Kvašňák, Švajlen, Pivarník, Pollák, Daňko, Štafura, či Strausz a ďalší, tak v ich pozadí stáli viacerí vysoko uznávaní funkcionári. Mládežnícki smotanu nelízali, ale krédom ľudí typu Jani báčiho bolo vytvoriť pre mlaď dobré podmienky a sústavne ich zveľaďovať. Stalo to za to, lebo pred jeho očami vyrastali nové hviezdičky, ktoré skôr či neskôr zažiarili v žlto-modrých alebo v iných farbách. Najspokojnejší bol vtedy, keď všetci dostali pre svoj rast to, čo potrebovali. Aj preto sa stal rozprávkovým príkladom rodeného mládežníckeho funkcionára. Mal to jednoducho v sebe. Ku všetkým chlapcom bol neuveriteľne otcovský, priateľský, pripomínal učiteľa, ktorý si vedel získať chlapcov a zapáliť v ich srdciach zdravý plameň.

Rodák z Helcmanoviec (nar. 4. septembra 1919) sa s loptou zoznámil v Gelnici. Po štyridsiatom piatom sa presťahoval do Košíc, kde bol členom ŠK Jednota a neskôr jedným zo zakladajúcich členov VSS. Členský preukaz strojárov si veľmi vážil a starostlivo si ho uschovával ako jednu z pamiatok na roky, ktoré výrazne poznamenali jeho životnú a futbalovú púť. Starší vedia, že bol prvým predsedom bývalého Okresného futbalového zväzu Košice-vidiek, v ktorom riešil problémy fundovane, veď dedinský futbal mal v malíčku. Aj v rámci kraja odviedol svoje – na matrike, ale najmä na reprezentačnom úseku mládeže.

Ako vedúci krajského výberu mlade spomínal vždy v tom najlepšom na spoluprácu s trénerom Gustávom Walkom, lebo spolu dosiahli veľa úspechov. Bývalý a viackrát ocenený člen pléna Futbalového zväzu SÚV ČSZTV sa vždy cítil najlepšie medzi mlaďou. Možno aj preto si ho vážili naši tréneri, velikáni Leopold Šťastný, Jozef Vengloš, Štefan Jačiansky, či MUDr. Ivan Chodák. Často hútal s košickými mládežníckymi trénermi Štefanom Mátyásom, Jánom Gajdošom, Františkom Feckom, Gustávom Walko, Jozefom Kožárikom a ďalšími ako zlepšiť prípravu mlade. Neraz zavítal aj medzi chlapcov 1. FC, z ktorých mnohí urobili prvé kroky ešte vo VŠA, kde si ho všetci ctili a vážili. Kvôli vzácnym hodnotám si tento človek zaslúži veľkú vďaku, lebo pre celý náš futbal urobil veľa a zostane preň navždy príkladom. Aj preto je dobré, že sa na tohto zaslúžilého funkcionára nezabudlo a dnes ho zdobí Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka in memoriam.