Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

30. 07. 2014 o 16:02

Aj keď Čepček nebol z východu, veľmi si ho obľúbil

autor: Eugen Magda
1248x čítané



Nikdy nehral s podradnými futbalistami, ale s takými, čo zväčša mali svoj lesk. Napokon, hral I. ligu v štyroch kluboch, ktoré mali hráčov na pohľadanie. Reč je o Andrejovi Čepčekovi (v hornom rade druhý zľava), rodákovi z Topoľčianok. Narodil sa tam, kde ľudia žili koníčkom, no nie každý skončil medzi nimi. Jeho životná púť ho lákala ďalej. Ak by to neurobil, škodil by len sám sebe, lebo futbal mu bol jednoducho súdený, veď kto v tých časoch dokázali pokoriť hranicu 100 ligových zápasov, to už bol niekto.

Aj keď nezačínal vo veľkom klube, nakoniec sa ešte mladý usadil pred vojenčinou v Žiline. Tam si od tohto hráča, ktorý začal hrať v obrane a nastupoval často aj v zálohe s Urbaničom, v mužstve spolu s brankárom Kosibom a hráčmi v poli Jankovičom, Šátekom, Gancznerom, Timkaničom, Hančinom, Šubertom, Krásnohorským a Zacharom sľubovali veľa. Jeho nádejný začiatok umocňovali aj medzinárodné stretnutia proti gréckym a talianskym mužstvám, keď mal ešte len 20 rokov preč. Narodil sa 1. augusta 1934 a po prestupe pod Dubeň v Žiline sa mu medzi skúsenými hráčmi darilo. A byť spolu s nimi to nebolo hocičo. Potom však zrazu bolo zle... V roku 1955 ho povolali vojaci do pražského klubu Tankistu. Lenže odchádzal aj Jankovič do Slovana a niektorí ďalší mali niekoľko mesačný dištanc. Vtedy sa dosť narušila aj väzba s Čepčekom, lebo po odklade netúžil.

Vo vojenskom drese nadviazal nové priateľstvá. Medzi inými aj s Antonom Vargom a Košičanom Felszeghym. A keďže nastupovali spolu v obrane, slovo dalo slovo a Čepček po vojenčine zamieril do Prešova, kde väčšinu ligových zápasov odohral v strede obrany, ojedinele na poste krajného obrancu. Keďže bol dôrazný, rýchly výborne hlavičkoval, v tom čase povestný prešovský betón bol ešte pevnejší. Na srdce Šariša nedal dopustiť, veď počas jeho aktívnej činnosti Tatran z najvyššej súťaže nikdy nezostúpil, naopak, počas piatich sezón sa nedostal ani raz do úzkych, ba v ročníku 1958/59 obsadil s mužstvom 4. miesto,

Andrej sa na východe udomácnil - a cítil sa dobre. V nešťastí mal aj trochu šťastie, lebo zranenia sa mu nevyhýbali ale, mal starostlivú manželku, zdravotnú sestričku, ktorá boja jeho veľkou pomocničkou. Podľa pôvodných údajov odohral 124 zápasov a dal jeden gól, lenže aj fundovaní štatistici zabudli, že keď v roku 1962 skončil v Prešove, nebola to ešte jeho posledná hráčska zastávka. V lete roku 1963 prestúpil do VSS Košice, ktoré boli vtedy po troch ročníkoch nováčikom v I. lige. V metropole východu odohral už len jeden zápas, ale určite nebol podradný. V 7. jesennom kole strojári zdolali pred 12 tisíc divákmi Kladno 3:0, keď Strausz sa blysol prvým hattrickom medzi elitou, ktorý uštedril brankárovi Blinovi. A že tento obranca vtedy ozaj hral, prezrádza to aj táto zostava: Švajlen - Pavlík, Čepček, Csákvári, Pintér, Felszeghy, T. Tóth, Strausz (Martinček), Kánássy, Müller, Schwarz, takže Čepček odohral počas kariéry 125 zápasov. Aj keď odohral celý zápas, pre zdravotné problémy už ďalšie nehral. Potom pracoval v Ličartovciach, kde si ho veľmi obľúbil riaditeľ miestneho i spoluzamestnanci.

Obľúbený futbalista mal bohatú kariéru. Aj keď v tých časoch sa do zahraničia veľmi nechodilo, on si počas deväťročnej hráčskej kariéry veľmi nesťažoval. Práve naopak, lopta mu pomohla spoznať z viacerých strán. V drese Tatrana vyhral napríklad nad anglickým celkom West Ham United 2:1, Partizánom Belehrad 4:1, MTK Budapešť 1:0, či tureckým celkom Galatasaray Istanbul 2:1. S mužstvom bol na zájazdoch v Sýrii, Turecku, Libanone, v Nórsku, Dánsku a vo Švédsku, takže futbal sa mu odvďačil primerane a veľmi dôstojne.

Andrej mal 72 rokov, keď na prešovskom verejnom cintoríne mali s ním 11. mája 2007 poslednú rozlúčku? Keby žil, v piatok 1. augusta by mal 80 rokov. Žiaľ, mnohí ani nevedia, že sa ich ani nedožil, ale taký je už život. Futbalistov z tejto gardy možno pomaly zrátať na prstoch jednej ruky.