Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

12. 07. 2014 o 18:15

Siahli mu na peniaze, stiahol sa a odišiel

autor: Pito
1743x čítané



Futbalista Michal Piter-Bučko je jedným z mnohých, ktorí si povedali, že treba oprobovať aj zahraničné trávniky. V roku 2012 sa pobral do Poľska, kde stihol obliekať dresy dvoch tímov. Najprv sa ocitol po odchode z Tatrana Prešov v celku najvyššej súťaže Podbeskidzie Bielsko-Biala, odtiaľ však pred rokom zamieril do druholigového mužstva Olimpia Grudziadz. Osvedčil sa, bol oporou, nuž nie div, že dostal na stôl ponuku, aby spečatil kontrakt aj na novú sezónu. Keďže spokojnosť bola obojstranná,neváhal.

 Avšak to, čo platí o slovenských kluboch, sa dvojnásobne prenáša aj do cudziny. Nie vždy si hráč a jeho zamestnávateľ zhodnú a zostanú na rovnakej vlnovej dĺžke. Urastený defenzívny hráč sa o tom  presvedčil pri svojom prvom angažmán v krajine našich severných susedov. Pôvodne mal ešte zotrvať Podbeskidzie, no už vlani radšej uprednostnil novú alternatívu. „Nesadli sme si so šéfom klubu, boli nejaké trecie plochy a výsledkom bolo, že ma preradili do rezervy. Mohol som len trénovať s áčkom, ani prípravné duely v prvom tíme mi neboli umožnené. Bolo jasné, že tento stav nemôžem akceptovať a akonáhle sa naskytla príležitosť na zmenu, využil som ju,“ poznamenal na margo predčasného odchodu Piter-Bučko. Prezradil, že príčinou boli aj financie, keď klub chcel hráčom upravovať platové ohodnotenie, s čím nesúhlasil. V extraklase to podľa neho bolo náročné„Od úvodu ročníka sme bojovali o udržanie sa.  Po prvej časti súťaže sme nazbierali len poltucet bodov a málokto predpokladal, že zostaneme medzi elitou. No my sme sa zaťali a dokázali sme to. Bol to malý zázrak. Inak, aj v uplynulom ročníku to bolo podobné, hoci už bezo mňa, ale tím sa znovu udržal.“  Slovenský legionár pri premiére v najvyššej poľskej súťaži odohral 22 dielov a v šatni boli vedľa neho aj ďalší Slováci – Demjan či Zajac. “Zlé boli neustále výmeny trénerov, za sezónu ich vyskúšali až štyroch. Podchvíľou sme sa museli učiť niečo nové. Inak ale na poľský futbal som si zvykol, nebolo to pre mňa niečo prevratné, čo by som nezvládal. Výkonnosť  účastníkov bola primeraná, niektoré súboje mali však väčší náboj než u nás. Najviac ma prekvapilo vybavenie, infraštruktúra, záujem divákov i médií. To bolo neporovnateľné so slovenským futbalom.“  Po tom, čo sa dostal do II.  ligy, si uvedomil, že ani v celku  Olimpia Grudziadz nebude stratený. „Bol som tam jediný Slovák a mojou ambíciou bolo pravidelne hrať. To mi vyšlo. Nebyť toho, že som bol dva razy vylúčený, mohol byť počet štartov ešte bohatší.  Škoda, že nám nevyšiel postup, hoci sme mali k tomu naozaj blízko. Pár kôl pred koncom sme strácali len zopár bodov na túto pozíciu, ale v konečnom účtovaní sme obsadili až šiestu priečku. I tak to bolo ale najlepšie umiestnenie mužstva počas trojročného účinkovania v tejto súťaži.“  Náš zástupca (zviditeľnil sa i tým, že zaznamenal  dva góly v jednom zápase) pripomenul, že ho bavilo to, že tím mal vysoké ambície a tie by sa mali preniesť aj do nastávajúceho ročníka. „Funkcionári nám naznačili, že znovu sa bude útočiť na postupové priečky, čo je výborné Verím, že aj moji niekdajší spoluhráči v Tatrane budú mať rovnaké ambície a vyjde to im aj mne,“ pripomenul prešovský rodák, ktorý pozorne i na diaľku sleduje počínanie si klubu zo Šariša.