Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

02. 06. 2014 o 10:26

Krásne roky jubilanta Knapa v Čermeli

autor: Eugen Magda
1054x čítané



Aj keď je rodákom z Veľkej Idy, môžno o ňom povedať, že je dieťaťom košickej Lokomotívy. Mal totiž ešte len 15 rokov, keď začal obliekať jej dres v Čermeli a až na výnimky, akou bola napríklad vojenčina, obliekal viac-menej stále. Keď narukoval reprezentoval Duklu Tachov, kde v tom čase hrali perspektívni hráči pražskej Dukly i takí známi futbalisti ako boli Desiatnik, Linhart a mnohí ďalší, takže po návrate do civilu mohol s ďalšími získanými skúsenosťami ešte smelšie zaklopať na bránu Lokomotívy.

Pravda, kým na vojenčinu rukoval ešte z II. ligy, domov sa vracal už do najvyššej súťaže. Písal sa ročník 1966/67 bol známy tým, že mužstvo kormidloval Jozef Gögh, ktorý sa potom vytratil do zahraničia a mužstvo prevzal Štefan Čambal, jediný Slovák so striebornou medailou z MS 1934 v Taliansku. Káder vtedy tvorili: Schrojf, Flešár, Čumita - Bodnár, Ištók, M. Urban, Slosiarik, F. Hájek, Kassai, Lazar, Šéndor, Šnýr, Scherer, Serfözö. Gyurek, Š. Daňo, Knap a Hric. Hoci boli v ňom aj účastníci MS Schrojf a Scherer prežili veľmi ťažkú majstrovskú sezónu, a zachránili sa iba s vypätím všetkých síl. Jednak preto, že zadné dvierka mužstva veľmi vŕzgali, takže inkasovalo až 46 gólov, navyše samotní hráči nastrieľali iba 16 gólov, no nakoniec s vypätím síl sa zachránil, a to bol pre nich povzbudzujúci vklad do ďalších rokov.

Napriek takýmto problémom však mohol Ondro spomínať s dobrým pocitom, lebo Lokomotíva VSŽ remizovala v 3. kole v Prahe s Bohemiansom 1:1, takže debut mu vyšiel parádne. Napokon, nemohol nariekať ani na nedostatok príležitosti, ktoré dostal najskôr od trénera Františka Fecka už v ligovom doraste a potom od trénera Jozefa Gögha, pretože v nováčikovskej sezóne nastúpil na 22 ligových zápasov. V nasledujúcom ročníku chýbal z 26 duelov v jednom. V ročníku 1968/69 v dvoch, v 1969/70 z 30 stretnutí nehral v jednom. V ročníku 1971/72 nehral len v jednom kole, o rok na to hral v 25 zápasoch a v sezóne 1973/74, v ktorej Lokomotíva opustila elitu, obliekol jej dres ešte 12-krát. K tomu všetkému po rokoch poznamenal: „Chýbal som naozaj v máloktorom zápase, pretože vážnejšie zranenia sa mi vyhýbali, niekedy som nemohol nastúpiť na zápas kvôli napomenutiam, ale ináč som nastupoval pravidelne.“

Ani po odchode z Lokomotívy ešte na klinec nezavesil. V rokoch 1974 - 1976 hral za VSŽ Košice, potom dva roky pôsobil ako tréner v Jelšave a hlavne plných 16 rokov sa staral o futbal vo Veľkej Ide. Najväčší úspech však dosiahol v poslednom období, keď zdolal zákernú chorobu, čo mu dodalo ďalší elixír a optimizmus do života. O to radostnejšie dodal: „V Lokomotíve som zažil veľmi pekné roky. Keď prišla nedeľa, medzi fanúšikmi v meste sa nehovorilo o ničom inom len o futbale. Po zápasoch vládla neraz veľká eufória, popisovanie rôznych zážitkov a zaujímavých situácii nemalo konca-kraja. Navyše, veľa sme cestovali, takže mám nádherné spomienky na stretnutia so zahraničnými súpermi a na všetko to, čo som mohol vidieť a spoznávať vo svete vlastnými očami."

Vo futbalových kruhoch sa cíti stále doma. Keďže v Košiciach tohto veľa zažil, bolo mu v minulých rokoch všelijako, keď táto hra bola na dne v meste, kde jej dodávala potrebný lesk a zvyšovala o ňu nevšedný záujem. A v kolektíve Lokomotívy, kde sa vytvorila veľmi dobrá partia, sa cítil ako vo svojej vyhľadávanej rodine. Aj preto stálo za to zažiť pekné roky v kolektíve, ktoré zaiste umocní v stredu 4. júna i jeho sedemdesiatka.