Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

08. 01. 2014 o 10:12

Jubilant Mravec ako mladík tromfol Wieceka

autor: Eugen Magda
1461x čítané



Životná púť otvára mnohé nečakané a nepredvídané cestičky, často privádza mnohých do pomykova, takže miesto pôvodu býva neraz na pretrase. Tak to bolo aj s útočníkom Milanom Mravcom (na snímke v bielom), ktorý v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia hrával futbalovú ligu v Žiline, na vojenčine v Dukle Pardubice a neskôr po prestupe spod Dubňa od roku 1963 v Košiciach, ale nepochádza ani z jedného týchto miest. Narodil sa totiž 13. januára 1939 v Bošanoch, ktoré ležia od Partizánskeho asi 10 kilometrov, no napokon zakotvil v Rožňave, kde žije dodnes pomaly už štyri desaťročia.

Vyhľadali sme zostavu z priateľského duelu B mužstiev NDR - ČSR z 11. decembra 1957 v Lipsku. Naši vyhrali v zložení Čtvrtníček - Starý, A. Horváth, Popluhár - Rys, Jarábek - Košňovský (Feureisl), Wiecek, Obert, Mravec, Böhm. Upútalo nás, že jediný strelec zápasu Mravec nemal ešte ani 19 rokov, keď tromfol v tom čase druhého najúspešnejšieho čs. ligového kanoniera Ostravčana Wieceka. Pritom Milan hral v tom čase II. ligu v Žiline a predsa dostal pozvánku do silného kolektívu, z ktorého už Feureisl dal vo Švajčiarsku štyri góly za áčko a ďalší sa chystali tiež do najelitnejšieho A mužstva. Milan nás upútal už skôr, lebo sa presadil v dorasteneckej kategórii. Proti Poľsku v auguste 1956 v Opave dal gól, o necelý mesiac v Bratislave sa gólom zaslúžil o remízu 1:1 s Rakúskom. V 1957 sa dostal dokonca na turnaj UEFA do Španielska, ktorý v tých rokoch bol neoficiálne ME v najstaršej mládežníckej kategórii. Prispel gólom k víťazstvu 3:2 nad Francúzskom v Bilbau, hral ešte v Tolose a San Sebastiane, ba čo viac, cesty do týchto končín boli u nás rozprávkovým a pre mnohých iných nesplniteľným snom.

Okrem štartu v žilinskom ligovom drese dal tiež gól a to s pozvánkami reprezentovať čs. futbal bolo pre mladého hráča veľkým vyznamenaním. Medzi kozákmi pod Dubňom mu nebolo zle, ale Dynamo pod vedením trénera Alexandra Bartosiewicza opustilo elitu v 1956. Aj napriek tomu, že jeho dres obliekali Reimann, Timkanič, Kopčan, Urbanič, Šalamon, Filo, Dávid, Hančin, Stalmašek, Kadlec, Ducký, Šmárik a ďalší. V prvých rokoch akoby ho liga zrádzala. Hoci Žilina hneď o rok postúpila, opäť vypadla, ba rovnako pochodil aj v Pardubiciach, kde Dukla s Halmom, Jarábkom, Samuelčíkom, V. Masným, Kozmanom, Zikánom, Hojsíkom a ďalšími zostúpila. Mravcovi ani štvrtý návrat do I. ligy opäť nepriniesol dlhý pobyt. Zo 14-člennej spoločnosti vypadli traja. Tretieho určovalo až stretnutie Sparta - Žilina na neutrálnej pôde v Brne za Lužankami. Pražanov zachránil super výkon košického rodáka Kvašňáka a jeho profesorské gólové prihrávky strelcovi Maškovi. Sparta vyhrala 2:0, preto Žiline nepomohlo ani 11 gólov Mravca na záchranu.

Časté pády boli už proti gustu Mravca. Keďže dobre ho poznal tréner Štefan Jačianský, ktorý predtým viedol Žilinu, vedel, že práve tento útočník by mohol strelecky pomôcť a pevne postaviť na nohy VSS Košice. A to už bola parketa pre vtedajšieho všetkými masťami mazaného tajomníka Ladislava Kropáča, ktorý sa so svojím žilinským kolegom Martinom Zapletalom nečakane rýchlo a pre mnohých prekvapujúco dohodli, veď dobrých strelcov nebolo nikdy nazvyš... V Košiciach nastúpil na premiéru 2. marca 1964 proti Brnu. Záchranárske kŕče ho zrazu prestali prenasledovať, začal sa zobúdzať aj strelecky a pomohol strojárom k siedmej priečke. V ročníku 1964/65 sa štyrmi gólmi zaslúžil o 3. miesto VSS, čo bol pre nich historický úspech. V nasledujúcej sezóne Strausz narukoval a z Mravca sa so siedmimi gólmi stal strelec mužstva. Siete napínal aj ďalej a v ročníku 1967/68 dali zo 43 gólov Scherer 15, Strausz 14 a Mravec 6 - teda spolu 35. V klubovom Magazíne 1967 sme sa dočítali, že až do zranenia patril medzi najlepších útočníkov a strelcov mužstva. Mravec nám prezradil, že všetko mal na svedomí nešetrný zákrok brankára Hradca Jindru. Bol veľmi nepríjemný, lebo zlomené rebro mu zasiahlo obličku. Ešte šťastie, že to nemalo vážnejšie následky.

V lete 1968 prestúpil do Lokomotívy a nakoniec jej pomohol vtedy k historicky šiestemu miestu. Po skončení jedenástej sezóny mal Milan 31 rokov preč a jeho vysvedčenie zdobilo 45 ligových gólov. Nebyť asi stovky štartov v II. lige, mohol sa strelecky presadiť pred zrakmi prvoligovej verejnosti aj vari viac. Nemal však ešte 32 rokov, a keďže i to bola v tých časoch podmienka na odchod do zahraničia, z prestupu do FC Zürich, ktorý mu pripravoval tajomník klubu Rudolf Jurčák, nebolo nič.

Po odchode z ligy hral dva roky SNL vo Vranove, potom s Rudom Zibrinyim bol na trénerskej lavičke VSŽ Košice a dva roky pôsobil v Sečovciach, ktoré sú spájané aj s menami bývalých reprezentantov Šimanského, čo rodiny Karelovcov, neskôr Oborila a ďalších. Zo Zemplína ho zlákal bývalý známy rozhodca FIFA Jozef Kmec do Rožňavy, kde bol funkcionárom jeho brat. Tam napokon definitívne zakotvil, veď v Gemeri prežil najdlhšie obdobie svojo života. Odtiaľ prišiel aj na vyše polstoročné spomienkové oslavy VSS. Stretol sa so známymi, ale na ihrisko nevybehol, lebo nechcel nič riskovať, pretože futbalové rany bolia často aj počas jesene života. Napriek tomu bude mať pri oslave 75. rokov, ktorých sa dožíva teraz v pondelok, na čo spomínať. Veď futbal mu spestril život a obohatil ho nevšednými zážitkami. A na to, čo prežil, sa nedá zabudnúť.