Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

18. 12. 2013 o 17:03

Čerstvý šesťdesiatnik Ujhely aj v role velikána

autor: Eugen Magda
1926x čítané



Prvý raz ma upútal v sedemdesiatom. V drese Východoslovenského kraja pod taktovkou trénera Gustáva Walka a vedúceho družstva Jána Sakáča nastúpil vo výberovom stretnutí v Prešove. Chlapec s kučeravými čiernymi vlasmi s loptou kúzlil, priam čaroval. Nielenže ju rýchlo skrotil, okabátil brániaceho súpera, ale svojou rýchlosťou i streľbou upútal hŕstku divákov. Tým mladíkom v útoku bol útočník Lokomotívy Košice Dušan Ujhely, ktorý neskôr často upútal na vrcholnej scéne.

V tom čase Čermeľ chrlil talenty jedna radosť, takže ani neprekvapilo, že zverenci trénera Františka Fecka získali o rok v dorasteneckej vekovej kategórií titul majstrov Slovenska a Československa. Dokonca tak presvedčivo, že v dvojkolovom finále so Spartou nedostali ani gól, keď doma vyhrali 3:0 a v Prahe na Letnej 2:0. Bol to ozaj kvalitný tím, ktorý tvorili Seman - Lipovský Šarišský, Boroš, Havran, P. Fecko, Fialek, Kardoš, Barna, Keruľ, Jacko, Ujhely, Cibuľa a Hric. Mená prezrádzajú, že tento dorast zdobili nielen výsledky, ale predovšetkým skutočnosť, že postupne sa viacerí jeho hráči dostali do ligového mužstva, takže išlo o príkladnú prácu po všetkých stránkach. Pochopiteľne, nechýbal medzi nimi ani Dušan, hoci na rozlet medzi čs. elitou si musel v rodných Košiciach nejaký čas počkať.

Túžobný deň predsa len prišiel. V treťom jarnom kole ročníka 1971/72 tréner Michal Baránek ho poslal na trávnik v súboji s pražskou Spartou ako striedajúceho hráča. Na domácej pôde debutoval v zostave: Flešár - J. Suchánek, Urban, Knap, Slosiarik, Pšurný, Hric, G. Farkaš (Ujhely), Ondo, Józsa, Ondrášek (Mantič). Nuž, aj táto silná skladba nepriamo hovorí o tom, prečo mladý futbalista sa nedostal hneď na ligové javisko. Napokon, všetko chce svoj čas a Dušan mal v deň svojho prvého pobytu na ihrisku len 18 rokov a niekoľko mesiacov.

Ročník 1976/77 možno označiť vari za najúspešnejší v jeho kariére. Vynechal totiž iba jeden ligový zápas, dal však sedem gólov, navyše oba góly svojho mužstva vo finále Československého pohára, ktoré v Prahe rozhodli o víťazstve 2:1 nad Teplicami a priniesli prvý veľký úspech železničiarov na domácej scéne. Na ihrisku sa objavili: Seman - Mantič, Pencák, J. Suchánek, Dobrovič - J. Kozák, Fecko, J. Móder - Žitnár, Józsa, Ujhely.

Za deväť ligových sezón odohral v materskom drese 178 zápasov - a to nespomíname druholigovú bilanciu - nastrieľal 30 gólov a bol aktérom aj druhého úspešného finále Československého pohára, v ktorom Lokomotíva v roku 1979 zdolala Baník Ostrava 2:1 v zostave: Seman - Mantič, J. Suchánek, Biroš, Dobrovič - J. Kozák, Józsa, G. Farkaš - Jacko, Fecko (Repík), J. Móder (Ujhely). Medzi pohárovými úspechmi sa tešil najmä z bojov na vrcholnej scéne v ročníku 1977/78, keď Loky ozdobila Čermeľ najkrajším úlovkom – tretím miestom v čs. ligovom rebríčku. Kolektív v tom čase tvorili vynikajúci hráči Seman, Gášpar - Mantič, Pencák, J. Suchánek, Dobrovič, Lesňák, Repík, J. Kozák, P. Fecko, Černický, Jacko, Ujhely, G. Farkaš, J. Móder, Žitnár, Pizúr a Józsa. Aj tento výpočet mien prezrádza, že tréner Michal Baránek mal kolektív na pohľadanie, takže brány k úspechom sa mu primerane otvárali. Dušan síce za áčko ČSSR nehral, ale viackrát za tím do 21 rokov i čs. juniorov. Naposledy sa objavil v drese modrej armády v jeseni 1981 v súboji s Petržalkou (2:0) v mužstve: Seman - Kosť, Repík, G. Farkaš, Dobrovič, Jacko, Fecko (L. Vankovič), Strapek, Lovacký, Miškuf (Ujhely), Péter. Potom hral ešte nejaký čas u susedov vo farbách ZŤS v I. slovenskej národnej lige. So strojármi si podal ruku posledný raz v bezgólovom zápase 22. kola v 1983 na senickom štadióne v zložení: Matula - Lipnický, Sopko, Ferančík, Švaňa, Čorba, Babčan, Tamáš (Fedor), Ujhely, Tomko (Marchevský), Andrejko.

Ako mnohí hráči, tak aj Dušan sa po skončení aktívnej činnosti rozhodol venovať trénerskej práci. Upútal pri formovaní najmenších nádeji v košickom 1. FC v časoch, keď mladi v stánku na Moldavskej ceste ruže rozkvitali. Medzi seniormi sa zatiaľ najviac blysol vo svojej bývalej Lokomotíve a v druholigovej Čani, pravda, ani v jednom prípade nemohol svoje schopnosti rozvinúť naplno, lebo súčasné Slovensko by chcelo hneď úspechy a zabúda na to, že to bez poctivej a cieľavedomej práce nejde. Pri takomto bohatom programe, ktorý týždenne zväčša vyplňoval s bývalými spoluhráčmi neúprosnými zápasmi v telocvični, čas plynie ešte rýchlejšie. Dušanov nevynímajúc. Pre tohto bývalého útočníka je práve predvianočný čas nevšedný, lebo 23. decembra sa dožíva košický rodák 60 rokov. V dobrom zdraví stále pomáha na športovom gymnáziu piplať talenty Lokomotívy, teda v prospech klubu, v ktorom pod inou strechou kedysi v Čermeli začínal. Nuž, Dušan veľa ďalšieho zdravia, šťastia a úspechov na futbalovej púti.