Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

09. 11. 2013 o 18:58

Ani skvelý človek Andrej Ištók už nie je tu!

autor: Eugen Magda
2021x čítané



Hra na zelených trávnikoch ho lákala od mladých liet, avšak nikdy nesníval o výšinách. Počas štúdia na gymnáziu hral futbal iba doma a za školu v Trebišove. Pod Zoborom chcel v prvom rade študovať a skončiť vysokú školu poľnohospodársku, ale všimol si ho tréner Karol Bučko, ktorý ho prehovoril a zlákal do miestneho druholigového Slovana. Pútal pozornosť aj reprezentačných kormidelníkov. A tak 4. októbra 1959 nastúpil v Görlitzi za juniorov proti NDR, kde naši remizovali 1:1.

Ďalší ligový ročník už nevyznel pre Slovan tak dobre, lebo skončil až jedenásty, ale v sezóne 1961/62 vystúpil na druhý stupienok, keď za majstrovskou pražskou Duklou zaostal len o tri body. Kto by bol predpokladal, že po takomto úspechu mužstvo vypadne hneď v nasledujúcom ročníku z najvyššej súťaže? Počas ročného účinkovania v druholigovej Nitre prišli za Andrejom funkcionári Lokomotívy, ktorá sa zlúčila s VSŽ a mala prvoligové ambície. „Mal som už viac-menej dohodu s tajomníkom prešovského Tatrana pánom Mesiarikom, ale nakoniec železničiari mi sľúbili, že dostanem hneď byt, čo v šesťdesiatych rokoch nebolo jednoduché. V Košiciach to však bolo celkom iné, lebo s bytmi disponovali VSŽ, takže dokonca som si mohol vybrať, kde chcem bývať.“ Od ročníka 1964/65 sa už objavovalo Ištókovo meno v zostave Lokomotívy VSŽ. Zaujímavé bolo to, že debutoval v 1. kole 16. augusta 1964 proti svojej bývalej Nitre - opúšťala Čermeľ so štvorgólovou nádielkou - v tejto zostave: Ripper (Slovinský) - Ištók, Kamaráš, Jarembák, Kassai, Lazar (Duchnovský), Šnýr, Pončák, Hájek, Dubiel, Sohan. Kolektív, ktorý tvorili ešte brankár Večerka, Scherer a Bachratý, vyhral druholigový maratón, takže od leta 1965 do Čermeľa zavítala I. liga. Spoľahlivý obranca sa stal jedným z oporných stĺpov mužstva, s ktorým potom zažil viac radostných, ako smutných chvíľ. V Loky sa cítil dobre, napokon v siedmich sezónach nastúpil na 141 ligových zápasov, ktoré potvrdzujú, že sa stal jej oporou. Naposledy sa prezentoval v ligovom drese v piatom jesennom kole ročníka 1971/72 v Trenčíne.

Chcel som skončiť už skôr a uplatniť sa vo svojom civilnom povolaní. Tréner Milan Moravec ma stále prehováral, takže môj odchod sa vždy odďaľoval. Rôčiky však pribúdali, ťahal som k tridsaťpäťke, a to bol dôvod vyzliecť ligový dres. Moje definitívne rozhodnutie urýchlila skutočnosť, že v jeseni 1971 ma začali trápiť obe achillovky. V týždni pred zápasom na Sparte som ani netrénoval, ale kvôli problémom v obrane ma Moravec chcel postaviť. Po obede ma však chytil obličkový záchvat, takže lekár rozhodol, že musím ležať v hotelovej izbe a na futbal nemôžem ani pomyslieť. O týždeň na to po zápase v Trenčíne som skončil.“ Futbal zmenil aj jeho pôvodné plány. Funkcionárom Lokomotívy sa pozdávalo to, čo Ištók robil, navyše referencie Moravca tiež zavážali, a tak keď prišiel do Košíc Baránek a po ňom Kačáni, ktorí z rôznych príčin museli častejšie cestovať do Bratislavy, bol neraz nenahraditeľným pomocníkom.

Z Čermeľa mierili jeho kroky do Kežmarku, VSŽ a do Spišskej Novej Vsi, odkiaľ sa do Lokomotívy vrátil v lete v osemdesiatom. A zapísal sa skvele.  „To už Kozák vojenčil v pražskej Dukle, Móder bol v Grazi, ale napriek tomu sme v tabuľke poskočili o tri stupienky vyššie, skončili na 5. mieste, stali sme sa v ťažkej lige najúspešnejším slovenským tímom.“  Andrej mal už v tých rokoch bohaté skúsenosti. Predsa počas hráčskej kariéry sa všeličomu priučil u trénerov Bučka, Krásnohorského, Baláža, Čambala, Gögha a Moravca, neskôr si mal čo povedať s Kačánim, Baránkom, či s Belanským. Ako teda vnímal Hadamczika? „Bol úžasne pracovitý tréner, až nezdravo sa vedel pri futbale zodrieť už ako mladý človek. On totiž nič nenechal na náhodu, vo všetkom musel mať istotu, kontroloval aj to, čo mal organizačne zabezpečiť iný.“

Plných päť sezón pôsobil v Kuvajte. Po návrate krátko trénoval v ZŤS Košice, dvakrát ešte v Lokomotíve, kde hrával ligu aj jeho syn Ondrej. V prvom prípade ju v roku 1992 doviedol do finále Slovenského pohára a o rok neskôr do I. slovenskej ligy, v druhom k nej prišiel v ročníku 1995/96, keď sa mužstvu nedarilo. Dosiahol s ním prekvapujúco dobrú sériu, ale hráčom potom chýbala zdravá ctižiadosť. A tak sa uznávaný Andrej, ktorý sa vo veľkom futbale pohyboval vyše štyri desaťročia, rozhodol definitívne skončiť s profesiou trénera. Mal aj svoju obľúbenú záhradku, takže sa nenudil. Prišli však choroby, ktorým nakoniec podľahol štvrtok 7. novembra vo veku nedožitých 77 rokov.

x x x

Posledná rozlúčka s Ing. Andrejom Ištókom bude v pondelok 11. novembra o 10. hodine v kostole Milosrdenstva v Košiciach.

Česť Jeho pamiatke!