Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

12. 06. 2013 o 12:31

Keď humenskí dorastenci hrali o titul...

autor: Marián Škuba
2058x čítané



Nedeľa 2. júna 2013 bola dátumom, keď sa krásneho životného jubiela - 75 rokov - dožil Ján Pirič. V humenských futbalových kruhoch osobnosť nanajvýš známa, svoje srdce dal humenskému futbalu najmä ako tréner. S dorastencami Chemlonu Humenné postúpil do celoštátnej ligy, s Trnavou bojoval v roku 1977 o titul dorasteneckého majstra Slovenska. Futbalovú lavičku však okúsil aj pri mužoch, či žiačikoch, dlhé roky vychovával humenských futbalistov.

Rodák z humenskej oblasti Kudlovce začínal na zelenom trávniku ako 10-ročný. Jeho prvým trénerom bol pán Sitko a miesto, kde prvýkrát vychutnal slasť streliť gól do veľkej brány je aj dnes každému Humenčanovi známe - ihrisko Pri mlyne. V žiackom výbere bol členom HAC Humenné, futbalová výuka trvala päť rokov, ako pätnásťročný absolvoval štúdium v Ostrave, kde obliekal aj dres Výberu ostravského kraja. V metropole severnej Moravy pôsobil do roku 1955, spoznal tam viacero neskôr známych futbalistov i športovcov vôbec. "Okrem iných bol vtedy mojím spoluhráčom aj Mikoláš, na svetovom šampionáte v hokeji v roku 1960 vo Švédsku vyhlásený za najlepšieho brankára. Darmo, futbal vtedy hrali všetci." V polovici 60-tych rokov sa vrátil späť do Humenného a spolu s Teinerom, Bránovským, či Bednárikom a Petruškom vytvorili silnú partiu, dobrý kolektív dorastencov, ktorý vybojoval postup do ligy. Ale už bez Jána Piriča. "Hneď v roku 1956 sme boli s Jožkom Teinerom preradení do A-mužstva, boli sme ostaršení a prakticky hneď som sa stal súčasťou kádra, ktorý sa po vypadnutí z divízie pokúšal o opätovný postup. Hralo sa systémom jar - jeseň a posledný zápas sezóny nás čakal v Tulčíku. S hráčskou výpravou vycestovalo päť autobusov, čo je dnes ani nemysliteľné, aby malo mužstvo takú fanúšikovskú podporu a dôveru. Vyhrali sme 5:3 a postúpili." Po zimnej prestávke začal nový súťažný ročník a s ním prišli aj súperi zvučných mien ako P. Bystrica, Púchov, Vrútky alebo Lok. Košice. V roku 1957 však prišla na rad vojenská služba. Narukoval do Vimperku, pobudol tam však iba mesiac, po výberovom turnaji ho prevelili do Klatov a za ďalších tridsať dní už hrával divíziu v ČH Sušice - celý zvyšok vojenčiny, teda 22 mesiacov. Po návrate naskočil hneď do končiacej sa sezóny, no rok 1959 znamenal pre humenský futbal opäť vypadnutie. "Jar sme začínali s novým trénerom Malagom, opäť sme vybojovali postup a až do roku 1968 sme v divízii aj ostali. Aj keď v roku 1962 sme s Michalovcami bojovali o postup do II. ligy, neuspeli sme. Nie však kvalitou hráčskeho kádra, ale funkcionárskym zázemím. Viackrát sa už možnosť postupu nenaskytla, bol to taký stereotyp, lebo bez väčších problémov sme si držali miesto v strede tabuľky." Rok 1968 bol napokon posledným v kariére Jána Piriča ako aktívneho futbalistu. Rozhodli o tom pracovné povinnosti. Bez futbalu však vtedy presne tridsiatnik dlho neostal. O rok neskôr presedlal do pozície trénera, najskôr na záskok, potom však už natrvalo... "Funkcionári ma oslovili, aby som počas letnej prestávky viedol prípravu ligového dorastu, kým bol tréner na dovolenke. Následne, vlastne v tej istej sezóne, bol založený B-dorast a rok som pôsobil ako tréner práve pri tomto družstve. Z okresnej súťaže sme postúpili do krajskej a v jeseni prišla ponuka, aby som sa stal asistentom Františka Jirása v A-mužstve. Prijal som ju, po dvoch stretnutiach Jirása odvolali a záchrana ostala na mojich pleciach. Zvládli sme ju." Keďže Jánovi Piričovi chýbala trénerská kvalifikácia, absolvoval štúdium v Bratislave (II. trieda), nasledovali dva roky pri trénerovi Kriakovi, ďalšie tri sezóny asistoval pri Pšenkovi, pričom v roku 1975 mohol aj on oslavovať postup A-mužstva do II. futbalovej ligy. To už ale začínal Ján Pirič písať aj svoje ďalšie trénerské kapitoly. Tentokrát s humenskými dorastencami. Aj jeho určite zarmútilo zníženie vekovej hranice dorastencov z 19 na 18 rokov, no vzniknutú situáciu úspešne zvládol. "V kádri dorastu ostali vtedy iba štyria hráči, všetko nasvedčovalo tomu, že vypadneme. Záchrana však prišla od Teinera, pätnásť vynikajúcich chlapcov, ktorí k nám prešli od žiakov, zvládli konečným 5. miestom nielen túto sezónu, ale o rok neskôr sme druhú dorasteneckú ligu už vyhrali. V roku 1977 sme bojovali o titul majstra Slovenska dorastu s Trnavou, v roku 1978 sme boli druhí a v roku 1980 tretí, čo nám stačilo na postup do celoštátnej ligy dorastencov. V nej sme sa udržali, no keďže ešte v roku 1970 ma vylúčili zo "strany", zrazu sa našli na môj post múdrejší ľudia. Po dvoch sezónach v celoštátnej lige, keď sme mali rozbehnutú prácu, nadväznosť kategórií, nemali sme problémy so záchranou, musel som od dorastencov odísť." Keď teda hľadať najúspešnejšie obdobie trénerskej kariéry, určite nutno spomenúť boj o titul majstra Slovenska. Cesta k úspechu viedla cez pokorenie súperov ako napr. Handlová, Prešov, či D. Kubín. Víťazi skupín sa v dvojzápase prvýkrát (5. júna 1977) predstavili na humenskom štadióne. Zostava Chemlonu vyzerala následovne: Karoľ - Fedorčák, Hudák, Tomčák, Tomči, Škurka, Grec, Karch, Čaja, Čabala, Telvák. Gólom Škurku bol však v dvojzápase 1:2 a 0:4 jediný. "Vyhrali sme dorasteneckú ligu, skupinu východ a o titul bojovali s víťazom zápasu - Trnavou. Vtedy však zlyhalo vedenie klubu aj tréner A-mužstva. Jenčík bol reprezentantom ČSSR a tréner áčka si ho vzal na lavičku zápasu mužov. Ibaže Zelenský v Prešove za Trnavu nehral, tréner Adamec ho uvoľnil, lebo zvážil, že trnavskí dorastenci hrajú o čosi. My sme takto neuvažovali, šli sme sami proti sebe a najlepší strelec dorasteneckej ligy bol v deň nášho finále náhradníkom na zápase mužov. Napriek tomu sme bojovali, trikrát nastrelili žrď, súper hral tvrdo, zranil nám troch hráčov. Nemohli sme striedať, dohrávali preto iba s deviatimi hráčmi. Napokon sme prehrali vysoko. Toto konečné umiestnenie, ako aj ďalšie v nasledujúcich sezónach však boli úspechmi. Súpermi nám boli Žilina, Púchov, Prešov, Lokomotíva Košice. Doma sme ich bez problémov porážali, v Ružomberku sa vyhrávalo rozdielom dvoch tried o päť - šesť gólov. Mrzí ma preto súčasnosť, keď sa naši dorastenci ocitli iba "béčiek" týchto tímov."

Oslávencovi Jánovi Piričovi k životnému jubileu srdečne blahoželáme!