Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

31. 03. 2013 o 10:54

Už šesť krížikov zdobí aj Biroša

autor: Eugen Magda
2517x čítané



Nestalo sa často, aby rodený Prešovčan zakotvil na nejaký čas v košickom futbale. Jednou z takýchto výnimiek bol po dvojici Kuchár – Semeši obranca Pavol Biroš (nar. 1. apríla 1953), ktorý sa z pražskej Slavie presťahoval do Čermeľa. Neprišiel medzi cudzích, pretože v reprezentačnom áčku si už predtým podal ruku s Móderom, Kozákom i Semanom, navyše nemal to ďaleko ani do rodného Prešova.

Dres Lokomotívy si obliekol začiatkom roka 1979, keď už mal v rukách diplom právnika z pražskej Karlovej univerzity. Pravda, od roku 1972, v ktorom sa dostal medzi slavistov, sa v ťažkých a niekedy neľútostných súbojoch neraz ohlásili zranenia. Paľa jednoducho neobchádzali. Na druhej strane to však bol výborný futbalista, takže pre železničiarov odviedol ešte cenné služby. Ťažil zo skúsenosti, ktoré získal v deviatich stretnutiach reprezentačného áčka, v štyroch dueloch olympionikov a v deviatich vystúpeniach v celku do 21 rokov. Patril medzi tých šťastlivcov, čo oslavovali titul majstra Európy´76 v Belehrade. Na ihrisko sa síce nedostal, ale bol to hrejivý pocit byť členom výnimočného kolektívu.

V A-mužstve debutoval 13. novembra 1974 proti Poľsku. Prišlo do Prahy s reklamou bronzového celku z letných MS v NSR. Naši sa však vypli k veľkému výkonu a remizovali 2:2. Pod tento výsledok sa podpísal aj Biroš, ktorý nenechal vyniknúť Gadochovi. Ešte 20. decembra hral vo víťaznom zápase nad Iránom (1:0) v Teheráne, ale potom ho V. Ježek povolal až 26. marca 1976 na duel s Francúzskom (2:2). V roku majstrov hral ešte dvakrát priateľsky s Rumunom, v kvalifikácii MS proti Škótsku a 17. novembra nastúpil v repríze finále ME s NSR (0:2). V nasledujúcom roku sa tešil 23. mája z víťazstva 4:0 nad Gréckom, ale o týždeň na to nemal dôvod k radosti, pretože naši podľahli v kvalifikácii MS´78 vo Wrexhame Walesu 0:3. Od tých čias sa už viac v nominácii neobjavil, pričom meniskus zohral určite svoje.

Napriek tomu v Košiciach mal dôvod k ďalšej radosti. Premiéra v drese Loky ho na jar v 1979 veľmi nepotešila, lebo v Tepliciach prehrala ligový duel 0:1 a s ním aj tento tím: Seman - Repík, Suchánek, Biroš, Dobrovič, Farkaš, Móder, Kozák, Jacko, Józsa, Ujhely. Lenže v ďalších týždňoch už bolo veselšie, lebo nasledovali pohárové oslavy, o ktoré sa tiež zaslúžil. Vo finále Československého pohára defiloval proti Ostrave (2:1) v tejto víťaznej zostave: Seman - Mantič, J. Suchánek, Biroš, Dobrovič, Kozák, Móder (Ujhely), Józsa, Farkaš, Jacko, Fecko, Repík. Aj keď mužstvo pod taktovkou J. Jankecha skončilo v lige na 8. mieste, pohárovými úspechmi si všetko vynahradilo a vyšliapalo si cestičku do Európy. Takto popri ligových medailových umiestneniach v Slavii sa dočkal aj pohárového triumfu s Lokomotívou. Ani netušil, že na jar v osemdesiatom v 30. kole nastúpi za čermeľský tím proti Zbrojovke Brno (2:1) naposledy. Zápas odohral v zložení: Seman - Kosť, Suchánek, Biroš, Dobrovič, Kozák, Čabala, Farkaš (Repík), Jacko, Móder, Ujhely.

Od leta 1980 totiž dosluhoval v Tábore sedem a pol mesiaca vojenčiny, s ktorou začínal v pražskej Dukle. Po návrate sa v Košiciach musel podrobiť ťažkým operáciám. Liečenie trvalo dlho, ale Paľo chcel čosi splatiť Tatranu za výchovu. Od ročníku 1982/83 sa stal jeho hráčom, ale v sezóne 1984/85 nastúpil na ligový trávnik naposledy. Zohral 214 zápasov a dal jeden gól. Cení si ho o to viac, že ním prekonal v pražskom derby brankára Dukly Viktora, ktorý bol práve na vrchole slávy. Vydarená strela pomohla Slavii k víťazstvu 3:2.

Ako vidieť, aj Paľo má načo spomínať, aj keď ako 32-ročný musel voľky-nevoľky zavesiť kopačky na klinec. Na to všetko si zrejme spomenie aj pri šesťdesiatke, ktorej sa dožil 1. apríla.